Devätnásty august 1989 bol jedným z míľnikov, ktoré o necelý štvrťrok neskôr viedli k pádu Berlínskeho múru. V ten deň usporiadala maďarská protikomunistická opozícia paneurópsky piknik, v rámci ktorého na tri hodiny neďaleko Šoprone úrady otvorili hranice s Rakúskom. Bolo to necelé dva mesiace po tom, čo šéfovia diplomacií Maďarska a Rakúska slávnostne prestrihli ostnatý drôt, ktorý po desaťročia rozdeľoval obe krajiny. Vláda reformných komunistov v Budapešti už vtedy dávala jasne najavo, že čoskoro umožní voľné cestovanie na Západ nielen svojim občanom, ale aj cudzincom z tretích krajín. Takmer 160-tisíc východných Nemcov, ktorí si počas letných dovoleniek tradične dohovárali stretnutia s príbuznými a známymi zo spolkovej republiky pri Balatone, sa do vlasti odmietlo vrátiť a netrpezlivo čakalo, kedy sa pred nimi otvoria rakúske hranice. Prvých približne šesťsto prebehlo na druhú stranu počas paneurópskeho pikniku. Zvyšok sa dočkal už natrvalo zdvihnutých závor 10. septembra.
Merkelová pri spomienkovej akcii v Šoproni poďakovala za otvorenie hraníc v roku 1989 i za prínos pre nemecké zjednotenie. „Z pikniku sa stal najväčší hromadný útek z NDR od stavby (Berlínskeho) múru v roku 1961. Stala sa z neho svetová udalosť,“ povedala kancelárka po ekumenickej omši. „Šoproň je príkladom, koľko toho môžu Európania dosiahnuť, keď sa budeme odvážne zasadzovať za naše nedeliteľné hodnoty,“ dodala. Apelovala aj na schopnosť kompromisu štátov EÚ v pálčivých otázkach: „Mali by sme si byť vedomí, že národné blaho vždy závisí od spoločného európskeho blaha,“ poznamenala na tlačovej konferencii po boku Orbána, s ktorým sa v posledných rokoch dostávala do konfliktov nielen pre jeho tvrdý postoj k migrácii a povestný euroskepticizmus, ale aj pre nedodržiavanie zásad právneho štátu, za čo Európsky parlament navrhol spustiť proti Maďarsku sankčné konanie.
Kým Merkelová sa v snahe nekaziť oslavy vyhla ostrejšej kritike maďarskej vlády, bývalí východonemeckí utečenci Hermann a Margarete Pfitzenreiterovci, ktorí si do Šoprone prišli pripomenúť, ako počas pikniku aj so svojimi deťmi prešli na Západ, si pred ústa servítky nedávali. Prekáža im najmä tristo kilometrov dlhá hraničná zábrana, ktorú dal na južných hraniciach v rámci boja proti utečencom postaviť Orbán. „Stavanie týchto múrov a plotov je úplná katastrofa,“ povedala Margarete Pfitzenreiterová. "Ako Nemci sme patrili do Nemecka, ale zažili sme ten istý život. Rada by som prehodila Viktora Orbána na druhú stranu, aby pocítil, aké to je,“ dodala.
„Nech budú tieto múry akékoľvek vysoké, nikdy ľudí neodradia,“ myslí si Hermann Pfitzenreiter, ktorý sa po úteku z NDR s rodinou usadil neďaleko Mannheimu .To, čo vidno na fotografiách z nášho úteku, to sa nedá vypovedať slovami. Nemohli sme uveriť, že sa to stalo, bola to úplná extáza, niečo nemysliteľné,“ zaspomínal na prechod maďarsko-rakúskej hranice. Orbán podľa vlastných slov nevidí rozpor v tom, že kým sa pred 30 rokmi ploty z ostnatého drôtu búrali, tak dnes sa znova stavajú. „Pred Európanmi boli zbúrané preto, aby na kontinente žili v mieri a bezpečí,“ poznamenal podľa portálu Index.
Pred tými, ktorí prichádzajú z Afriky, treba ploty postaviť preto, aby Európa aj naďalej mohla žiť v mieri a bezpečí, zdôraznil maďarský premiér a dodal: „Vykonávame pre Nemcov prácu kapitánov strážnych hradov, keď chránime naše južné hranice, vonkajšie hranice EÚ. Mohli by nám niekedy poslať aj štedrejšiu muníciu, ale stráženie hranice je našou povinnosťou,“ povedal s tým, že by si želal, aby polovicu nákladov na ochranu hraníc Maďarsku hradil Brusel.