Ako sa Bulharsko díva na budúcnosť Európskej únie? Je Sofia za prehĺbenie integrácie alebo je spokojná s tým, ako funguje EÚ, či by chcela nejaké iné zmeny?
Všetky scenáre predstavil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Opisujú každú možnosť.
Ktorú by uprednostnilo Bulharsko? Juncker položil na stôl päť scenárov s tým, že členské štáty by si mali vybrať.
Väčšina Bulharov jednoznačne podporuje členstvo v EÚ a posilnenie únie. Samozrejme, keď debatujeme, či potrebujeme viac Európy, je to delikátna otázka. Najmä pre niektoré členské krajiny. Nie je jednoduché nájsť jedno univerzálne akceptovateľné riešenie. Azda by ním mohlo byť, že krajiny, ktoré chcú viac integrácie, v nej budú pokračovať. A tie, ktorým sa to až tak nepáči, to robiť nebudú. Pre mňa to však nie je hlavným problémom. Je zložité udržať úniu veľkou a konkurencieschopnou bez odvážnych krokov.
Čo to znamená?
Pozrite sa na najlepšie roky EÚ. Hovoríme o období, keď únia vytvorila a zaviedla do praxe euro či o tom, keď sa dohodla na Schengene. Politici a ľudia v EÚ mali pred sebou veľké ciele. A to potrebujeme aj teraz. EÚ tu nie je len na to, aby riešila krízy. V posledných rokoch sa však v podstate zaoberala iba tým. Riešila finančnú aj migračnú krízu. Možno sa to nedarilo rýchlo, ale nakoniec to bolo relatívne efektívne. Ale okrem toho potrebujeme veľké ciele, ktoré nebudú podporovať len politici, ale aj naše komunity, ľudia.
Pomenujte jeden takýto cieľ.
Spoločná bezpečnosť. Spoločná ochrana hraníc. Neviem si predstaviť, že niekto bude proti tomu namietať. Myslím si, že tento typ cieľov dokáže vytvoriť vnútorný konsenzus v rámci únie.
Keď ste spomenuli bezpečnosť, ako vnímate myšlienku európskej armády?
Armáda je iný príbeh. Viete, že únia robí konkrétne kroky v oblasti obrany, ako sú spoločné nástroje podporujúce vojenský výskum. Ja však hovorím o bezpečnosti týkajúcej sa ochrany spoločných hraníc. Musíme sa rozhodnúť, čo chceme. V ďalších rokoch sa zvýši migračný tlak na EÚ. Blízky východ nie je stabilný. Dokážete si predstaviť, čo sa stane v Afrike v prípade nejakých dramatických udalostí spojených s klimatickými zmenami? Musíme zaviesť do praxe inteligentnú migračnú politiku. Robiť veci bez tlaku. Keď riešime otázku utečencov, tak máme jasné procedúry. Chceme im pomôcť. Ale hovorím o utečencoch, nie o ekonomických migrantoch. Nelegálnych migrantov musíme zastaviť. Nemôže to však byť úloha pre jednotlivé štáty. Potrebujeme spoločný európsky mechanizmus. Aby sme mohli rozhodovať, aby sme dokázali financovať potrebné veci.
V debate o obsadení hlavných pozícií EÚ sa podľa viacerých pozorovateľov ukázalo delenie únie na východ, respektíve visegrádsku štvorku a na západ. Vníma Bulharsko tento problém?
V EÚ môžete vidieť mnoho deliacich čiar. Medzi východom a západom, juhom a severom, bohatými a chudobnými krajinami. Únia má veľa členov a niekedy je skutočne zložité nájsť záujmy, ktoré ich spoja. Západ a východ únie však majú viacero spoločných cieľov.
Čo hovoríte na kritiku najmä Maďarska a Poľska od inštitúcií únie za porušovanie pravidiel právneho štátu?
Neviem povedať, kam to povedie. Otázky ako právny štát či občianske práva vzbudzujú nekonečnú debatu. Diskusia o nich sa vedie aj v starých členských štátoch.
Spýtam sa inak. Myslíte si, že Európska komisia si robí svoju prácu, keď rieši s Maďarskom či s Poľskom otázky právneho štátu, alebo eurokomisia tieto krajiny obťažuje?
Je potrebné vyvinúť viac snahy na dosiahnutie konsenzu medzi členskými krajinami. Ako som povedal, máme spoločné ciele.
Bulharská vláda nedávno, podobne ako slovenská, rozhodla o nákupe amerických stíhačiek F-16. Ako vyzerá z vášho pohľadu rovnováha vzťahov Sofie s Washingtonom a NATO a na druhej strane s Moskvou? A ešte je tu aj dôležitý sused Bulharska Turecko.
Máte pravdu, že situácia v našom regióne je z geografického hľadiska komplikovanejšia. Ale je normálne, že chceme kúpiť nové stíhačky, lebo naše letectvo ich potrebuje. Vypísali sme verejnú súťaž a komisia vybrala spoločnosť Lockheed Martin. Nemyslím si však, že je správne v súvislosti s Bulharskom používať slovo rovnováha. Bulharsko je s USA v NATO. Rovnako je tam so Slovenskom, s ktorým je aj v EÚ. Keď hovoríme o Rusku, tak Bulharsko s ním má historické vzťahy a väčšina ľudí má k nemu emocionálne väzby. Nielen preto by malo Bulharsko, ale aj EÚ, hľadať model obnovenia vzťahov s Ruskom. Samozrejme, vieme, že najprv musíme upokojiť situáciu najmä v súvislosti s Ukrajinou. Myslím si však, že musíme nájsť správny spôsob spolupráce s Ruskom, lebo v mnohých oblastiach sa v tom núkajú príležitosti. Ale potrebujeme spoločný prístup EÚ. V tejto chvíli sme svedkami rozličných hier rôznych štátov. Dúfam, že situácia sa zmení. Únia nemá dostatok nástrojov, aby bola schopná ovplyvniť situáciu.
EÚ sa zhodla na sankciách proti Rusku a tie stále platia. Chceli by ste ich zrušiť?
Sankcie sú založené na istých kritériách. Nie sú výsledkom emócií.
Rusko nechce zmeniť to, čo urobilo na Ukrajine. Preto sankcie stále platia. S týmito opatreniami sa však nedajú obnoviť ekonomické vzťahy s Moskvou.
Áno, to je nemožné.
Ale povedali ste, že chcete obnoviť vzťahy s Ruskom.
Po vyriešení problémov. Bez toho sa nedá hovoriť o obnovení vzťahov. V prvom rade musíme vidieť pokrok. Neviem však predpovedať, kedy a ako sa to stane. Snažím sa byť pragmatický. Viete, ako to vyzerá s verejnou mienkou v niektorých krajinách v súvislosti s Ruskom. Niekto je za sankcie, iní sú proti. Chcem rozmýšľať prakticky. Musíme sa snažiť nájsť politické riešenia situácie. EÚ s Ruskom susedí. V budúcnosti musíme hľadať nielen model spoločnej existencie, ale aj spolupráce. Samozrejme, toto sa nestane zajtra.