Náčelník poľských záchranárov Ján Krzysztof priznal, že má obavu o život dvoch jaskyniarov. Uviazli v hĺbke približne 500 metrov pod úrovňou vstupu do jaskyne, približne v miestach, kde v roku 1997 zahynul aj slovenský speleológ.
Aj naši horskí záchranári od sobotňajšej noci pomáhajú pri vyslobodzovacích prácach. "Podzemné skupiny zásobujeme materiálom. Naši a poľskí pyrotechnici sa snažia rozšíriť úžinu a dostať sa k uviaznutým jaskyniarom,“ vysvetľuje priamo na mieste Martin Konfala, príslušník našej Horskej záchrannej služby. Dodáva, že pravidelne sa pripravujú aj na takéto situácie, naposledy v júni vo Veľkej Fatre. Teraz však musia zasahovať naostro.
Veľká snežná jaskyňa je pre turistov neprístupná. Do jej útrob môžu vojsť len trénovaní speleológovia s dostatočným výstrojom. Poľská šesťčlenná skupina chcela preskúmať nové smery pomerne zložitého jaskynného komplexu, ktorý má vyše 23 kilometrov, po prvý raz vo štvrtok. V sobotu dvaja z nich skúmali priestory v okolí Studni Wiatrów, keď chodby zaliala voda. Krzysztof vysvetľuje, že vtedy sa ešte tí dvaja ozvali. Zvyšok skupiny čakal štrnásť hodín, či voda neopadne, až potom zavolal záchranárov.
Hneď v sobotu však bolo jasné, že voda neopadne, naopak, je jej toľko, že dvaja stratení sa nemôžu vlastnými silami dostať von.
K jaskyni záchranárov vozí vrtuľník, pešo by to ťažkým terénom trvalo niekoľko hodín. No aj tak to trvá štyri hodiny, kým sa dostanú ku vchodu do jaskyne, preto niektorí zo záchranárov prespávajú priamo na mieste.
Do Tatier prišli aj hasiči, banskí a armádni experti. Chodby sa totiž zužujú na 30, 40 centimetrov, preto sa ich snažia rozšíriť. "Skúšali sme už strieľať, ako aj iné veci, len aby sme sa k nim dostali. Musíme byť však opatrní, aby sme zostali živí. Ak bude pekné počasie, nič nebráni, aby sme pokračovali. Ak by však začalo pršať a zhoršilo sa počasie, práce by sa museli prerušiť,“ objasňuje horský záchranár Michal Pipta, ktorý sa vrátil z jaskyne v pondelok krátko predpoludním.
Krzystof hovorí, že sa snažia dostať čo najbližšie k pukline, kde by sa mali jaskyniari nachádzať. Vysvetľuje, že bojujú s tmou, nedostatkom čerstvého vzduchu, so stiesnenými priestormi, s vysokou vlhkosťou a veľmi nízkou teplotou – hlboko v skalách sú asi štyri stupne. Speleológom reálne hrozí podchladenie, pretože hoci majú pri sebe výbavu aj do takýchto podmienok, nerátali, že zostanú v podzemí tak dlho.
Uzučké pukliny sa snažia rozširovať mikrovýbuchmi, pričom musia priestory stále odvetrávať. „A prečerpávame aj vodu. Je to však veľký boj, pretože stále priteká nová a hladina je stále rovnako vysoká,“ upozorňuje Krzysztof. Veľmi si pochvaľuje pomocnú ruku od slovenských kolegov. Slovenskí horskí záchranári na svojej webovej stránke uvádzajú, že pri záchrane sa strieda niekoľko našich špecialistov na jaskynnú záchrannú činnosť a špecialistov na používanie trhavín pri záchranných prácach v podzemí, v utorok by k nim mali pribudnúť aj dvaja pyrotechnici.
Prácu záchranárov sleduje niekoľko medzinárodných televíznych štábov a médií. Ďalej ako do Zakopaného sa však nedostanú, poľskí tatranskí strážcovia už pokutovali televízny štáb, ktorého členovia mali namierené do jaskyne. Krzysztof odhaduje, že samotné záchranárske práce môžu trvať dni až týždne. A šance, že sa jaskyniari dostanú von živí a zdraví? „Máme obavy o ich zdravie i životy,“ uzatvára muž, ktorý celú akciu riadi.
Veľká snežná
Ako mnohé iné aj jaskyňu Wielka Śnieżna (Veľká snežná) objavili pastieri. Speleológovia ju začali skúmať v roku 1959, do roka preskúmali 620 metrov podzemia.
Dnes o Veľkej snežnej vieme, že je najdlhšou tatranskou jaskyňou, jej chodbový systém meria vyše 23 kilometrov. K jej „naj“ patrí najväčšia denivelácia, teda rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom – až 824 metrov. Tvorí ju päť prepojených jaskýň: Jaskinia Śnieżna (Snežná jaskyňa), Jaskinia Wielka Litworowa (Jaskyňa Veľká Litvorová), Jaskinia nad Kotlinami (Jaskyňa nad Kotlinami), Jasny Awen (Svetlý Awen) a najmenšia z celého komplexu je Jaskinia Wilcza (Vlčia jaskyňa).
Chodbový systém má niekoľko úrovní, množstvo komínov, studní a šácht. Najhlbšia sa volá Setka – Stovka, meria 102 metrov a nájdeme ju v Jaskyni nad Kotlinami.
V celom jaskynnom komplexe je veľa vodných tokov, v dolnej časti sa spájajú a vtekajú do sifónov. V mnohých častiach padá podzemný dážď. V Snežnej jaskyni je sneh a ľad počas celého roka. Vo Veľkej Litvorovej zasa v zime zamŕza jazierko na dne šachty Pierwsza Pięćdziesiątka, ľad často vydrží až do leta.
Foto: HZS
Predpokladá sa, že v jaskyni sa vyskytuje vodná fauna a netopiere.
Veľká snežná nie je voľne prístupná turistom, navštíviť ju môžu iba osoby s jaskyniarskym preukazom a so špeciálnym výstrojom. Dôvodom je aj fakt, že záchranné operácie v tomto systéme jaskýň patria medzi najťažšie.
Dosiaľ je evidovaných päť úmrtí. V máji 1970 v jednej zo šácht v Jaskyni nad Kotlinami zomrel od vyčerpania jaskyniar z Gliwíc, jeho telo sa podarilo vyniesť až po dvoch mesiacoch. O rok neskôr v tom istom priestore zahynul skúsený jaskyniar z Čenstochovej. V roku 1994 doplatil na nedostatočné zabezpečenie mladý muž z Vroclavu, do jaskyne sa totiž vybral sám. V auguste 1997 v Studni Wiatrów zahynul pri páde Slovák, vraj mal zle uviazané uzly na lane, a v roku 2001 zasiahol padajúci kameň jaskyniara z Katovíc.