Blesky zabíjali na oboch stranách Tatier

Čierny deň v histórii Tatier na slovenskej aj poľskej strane. Blesky si vo štvrtok popoludní vyžiadali smrť českého turistu na vrchole Baníkova v Západných Tatrách na Slovensku. U severných susedov je štatistika ešte hrozivejšia, o život na vrchu Giewont prišli štyria turisti vrátane dvoch detí.

23.08.2019 09:40 , aktualizované: 18:00
POLAND-STORM/ Foto:
Poľskí záchranári dopravili zranených turistov do bezpečia v Zakopanom.
debata (4)

Naši záchranári na vrchole Baníkova pomáhali českej turistke, ktorá pomoc pre seba a kolegu privolala. Mužovi už pomôcť nevedeli. „Turistka utrpela poranenie dolnej končatiny, jej kolega bol tlakovou vlnou zhodený do Baníkovského kotla,“ informovala Horská záchranná služba (HZS). Najprv na miesto pre zlé poveternostné podmienky vrtuľník letieť nemohol, no neskôr sa situácia zlepšila, vysadený záchranár žene poskytol prvú pomoc a pripravil ju na letecký transport.

„Počas tejto záchrannej akcie požiadali o pomoc aj slovenskí turisti, ktorí sa tiež nachádzali na hrebeni Západných Tatier v oblasti Spálenej na takzvaných Skriniarkach. Tam blesk zranil muža, ktorý bol krátkodobo v bezvedomí a bol paralyzovaný,“ uviedla HZS. Zraneného letecky dopravili do Ždiarskej doliny, odkiaľ záchrankou do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Dokopy zasahovalo 50 horských záchranárov a dve vrtuľníkové posádky.

„Prijali sme dvoch pacientov. Sú stabilizovaní a mimo bezprostredného ohrozenia života, obaja sú hospitalizovaní,“ reagoval Ján Drobčo, námestník riaditeľa Liptovskej nemocnice s poliklinikou Mudr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Sám je dobrovoľným záchranárom, no so zásahom blesku sa v teréne nestretol. „V nemocnici to však nie je prvý prípad,“ dodal Drobčo.

Na poľskej strane Tatier blesky zabili štyroch ľudí, medzi nimi dve deti. Podľa webovej stránky portaltatrzanski.pl išlo o súrodencov vo veku 10 a 13 rokov. Zasiahnutých bleskom bolo 157 turistov. Podľa vedúceho poľských záchranárov blesk udrel do 15 metrov vysokého kríža na vrchu Giewont a potom „prešiel“ na kovové reťaze, ktorých sa ľudia pridržiavali. Následkom tlakovej vlny popadali. V piatok popoludní bolo ešte 34 ľudí hospitalizovaných a ďalších troch hľadali. „Toto je situácia, ktorú môžeme prirovnať k teroristickému útoku. Zasiahla veľkú skupinu náhodných ľudí. Mnohých ľudí, medzi nimi deti,“ vyjadril sa pre médiá šéf záchranárov Jan Krzysztof.

Transport tela českého turistu, ktorý zahynul v... Foto: HZS
04 tatry hzs 3x Transport tela českého turistu, ktorý zahynul v búrke v Baníkovskom sedle na slovenskej strane Tatier.

Horský vodca Michal Gerčák pracoval necelých 11 rokov v horách ako záchranár a osem rokov sprevádza turistov po Tatrách. „Otočiť sa a utekať dole. Nič iné sa nedá v danom momente robiť, nepomôže tam vôbec nič,“ reagoval na otázku, čo robiť, ak sa v horách začne búrka. Najdôležitejšia je podľa neho prevencia.

„Na vysokohorskú túru treba vyrážať na svitaní, aby sa eliminovalo riziko, že nás búrka zastihne niekde na vrchole. Okolo poludnia už potom zostupujeme dole. Búrky hrozia popoludní, okolo 14. hodiny a neskôr, vtedy je riziko, že sú turisti na hrebeni alebo priamo na nejakom vrchole,“ dodáva Gerčák. Nutné je sledovať vývoj počasia, výstrahy meteorológov a riadiť sa zdravým rozumom.

„Turisti vyrážajú na túru neskoro a ignorujú riziko búrok,“ hovorí skúsený horský vodca. Dopĺňa, že v súčasnosti je v Tatrách už kvalitný signál mobilných operátorov, a tak sa dá pripojiť na stránku meteorológov a na radare vidieť, ako sa vyvíja oblačnosť, prípadne akou rýchlosťou sa blíži búrka. Sledovať rádiolokačné echo radí aj klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave. „Pri riziku búrok by mali ľudia zvážiť, či vôbec pôjdu na túru,“ hovorí. Podľa Faška hrozia búrky aj v Tatrách počas celého víkendu a začiatkom budúceho týždňa.

Podľa záchranára Viliama Dobiáša podanie pomoci závisí od toho, v akej vzdialenosti po zásahu blesku bol človek. „Ak je to priamy zásah, tak je človek doslova ugrilovaný za pár sekúnd a tam už žiadna pomoc nie je. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od miesta vniknutia do zeme sa znižuje riziko, napríklad ak je to 100 metrov, zhodí človeka na zem. Môže sa teoreticky oprášiť a ísť ďalej. Ak tlaková vlna hodí človeka o strom, o skalu alebo podobne, môžu vzniknúť pomliaždeniny, vnútorné poranenia či zlomeniny,“ konštatoval Dobiáš, podľa ktorého vznikne na mieste vysoká teplota, nahreje sa vzduch a ten spôsobí tlakovú vlnu. Doplnil, že smrť je najčastejšie spôsobená zastavením srdca a dýchania.

„Ak je turista pri vedomí, prognóza je dobrá. Hospitalizáciu vyžaduje pacient s nepravidelným pulzom, so zmenami na EKG alebo s poruchami mozgových funkcií,“ doplnil Dobiáš.

Počas búrky nesmie byť človek najvyšším objektom a nemal by sa zdržiavať na otvorenom priestranstve. Nebezpečný je okraj lesa, bezpečnejšie je vnútri lesa. Riedky les s nízkymi stromami je bezpečnejší ako voľný terén. Voda je dobrý vodič, preto sú nebezpečné aj mokré skaly, rokliny či blízkosť tokov.

Naposledy k väčšej tragédii došlo v júli 2012 na poľskej strane Pienin. Po zásahu blesku prišli o život poľskí manželia a ich dcéra s priateľom.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Tatry #horská záchranná služba