Skupina G7, pre ktorú je to 45. stretnutie, bude rokovať oddnes až do pondelka. Tvoria ju najvyspelejšie ekonomiky sveta, ktoré sú zároveň demokraciami. Sú to Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty, Taliansko a Veľká Británia. Na summitoch G7 sú tiež zástupcovia Európskej únie. Do klubu patrilo aj Rusko, ale jeho členstvo pozastavili v roku 2014 po anexii a okupácii ukrajinského Krymu.
Macron už pred začiatkom summitu uviedol, že na jeho konci nebude žiadne spoločné veľké komuniké. Šéf Elyzejského paláca sa tým očividne chce vyhnúť vlaňajšiemu fiasku. Najmä v situácii, keď nikto skutočne netuší, čo sa dá očakávať od Trumpa.
"Vieme, že v prípade amerického prezidenta je možné všetko. Môže sa stať, že bude trvať na tom, že chce kúpiť Eiffelovu vežu,” reagoval pre Pravdu John Harper, odborník na americkú zahraničnú politiku z Univerzity Johnsa Hopkinsa.
Expert tak pripomenul bizarnú búrku v medzinárodných vzťahov, ktorá v posledných dňoch zamestnáva média a politikov. Denník Wall Street Journal napísal, že Trump spomenul, že by USA mohli kúpiť Grónsko. Čo vyzeralo ako žart, zmenilo sa na diplomatický incident. Dánsko, pod ktorého správu Grónsko patrí, odkázalo do Bieleho domu, že najväčší ostrov na svete nie je na predaj. Trump potom zrušil plánovanú návštevu Kodane.
Dialóg s Trumpom
"Azda sa americký prezident v Biarritzi bude snažiť vyprovokovať nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú alebo čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Nebol by som prekvapený, keby povedal, že chce, aby skupina G7 prijala späť Rusko. Vyzerá to tak, akoby mal Trump niečo ako rozdvojenú osobnosť. Ale šéf Bieleho domu si v týchto dňoch musí dávať aj pozor, aby nespanikárili finančné a akciové trhy najmä v USA. Takže, ak by som sa mal staviť, tak by som povedal, že Trump G7 na kúsky nerozmetá. No nebudem prekvapený, keby som sa mýlil,“ uviedol Harper.
Podľa experta na transatlantické vzťahy Gianlucu Pastoriho z Katolíckej univerzity v Miláne môže Trumpovi pomôcť, že na strane Európanov v rámci G7 vidieť rozdiely.
"Zdá sa, že súčasná britská vláda má bližšie k USA ako predchádzajúca. Paradoxne to môže byť faktor rovnováhy, keďže Trump by mohol mať spojenca. Problematickým bodom je Rusko. Európske krajiny majú rôzne pohľady na to, čo robiť s Moskvou a Trump sa môže pokúsiť to využiť, aby presadzoval vlastnú agendu,“ pripomenul pre Pravdu Pastori.
Macron pred stretnutím G7 vyhlásil, že chce pokračovať v dialógu s vládcom Oválnej pracovne. "Nemyslíme si rovnaké veci o svetovom poriadku a nemáme rovnaké ciele. Mojou metódou je však rozprávať, hovoriť veci bez kompromisov, zaoberať sa bodmi, s ktorými súhlasíme a nevzdať sa vecí, na ktorých sa nezhodneme,“ citoval francúzskeho prezidenta denník Guardian.
Šéf Elyzejského paláca chce summit zamerať na sociálnu nerovnosť a vplyv globalizácie, čoho sa budú určite týkajú diskusie o možnej svetovej ekonomickej recesii. Na schôdzku Francúzsko podľa agentúry Reuters pozvalo aj predstaviteľov Austrálie, Burkiny Faso, Egyptu, Čile, Indie, Rwandy, Senegalu a Juhoafrickej republiky.
Horiaci dom
Na stole tiež budú veľké globálne témy. Už spomenuté Rusko, o ktorom Trumpú vyhlásil, že by ho mala G7 prijať späť. Objavila sa správa, že by s tým súhlasil aj Macron, ale Elyzejský palác reagoval, že čas na to nenastal. Analytik medzinárodných vzťahov Simon Smith zo Staffordshirskej univerzity upozorňuje na ďalšie dôležité veci, o ktorých sa bude diskutovať, ako sú dohoda o iránskom jadrovom programe, z ktorej USA vystúpili, ale Európa sa ju snaží zachrániť, klimatické zmeny a obchodné vojny. Včera Čína oznámila, že uvalí clá na americký tovar v hodnote 75 miliárd dolárov.
"S najväčšou pravdepodobnosťou sa okrem Trumpa ostatní lídri G7 budú hlavne snažiť zvládnuť víkend na summite bez karambolov. Otázky, ktoré ich však budú najviac trápiť, sa týkajú opätovného prijatia Ruska do klubu G7, vyhlásenia Trumpa, že môže poslať tisíce uväznených členov Islamského štátu do Európy a obchodnej vojny Čína-USA. Pre Európanov, a najmä Nemecko, sú to tiež tvrdenia šéfa Bieleho domu o ekonomickom súboji,“ uviedol pre Pravdu Smith. "Bude tiež zaujímavé sledovať stretnutie Trumpa s britským premiérom Borisom Johnsonom a to, či sa nájde dohoda v súvislosti so slovami Macrona, že horenie amazonských pralesov je medzinárodná kríza, ktorá musí byť prioritou rokovaní G7,“ povedal expert.
"Náš dom horí. Skutočne. Amazonský dažďový prales, pľúca, ktoré produkujú 20 percent kyslíka na našej planéte, horia. Je to medzinárodná kríza,“ napísal Macron na sociálnej sieti Twitter. Ak však šéf Elyzejského paláca chce, aby o tomto probléme G7 rokovala, je veľmi otázne, či to Trumpa zaujíma. Krajne pravicový brazílsky prezident a spojenec šéfa Bieleho domu Jair Bolsonaro problém s amazonským pralesom neustále zľahčuje. Macronovi odkázal, že rokovanie bez účasti krajín, ktorých sa to priamo týka, je koloniálna mentalita. Bolsonaro však spochybňuje dáta, že amazonský prales mizne od jeho nástupu do funkcie v januári zvýšenou rýchlosťou. Zo zakladania požiarov dokonca bez akýchkoľvek dôkazov obvinil mimovládne organizácie.
Po kritike Bolsonaro pristúpil k vyslaniu vojakov, ktorí majú pomôcť s hasením. Trump mu ponúkol pomoc. Americký prezident však ešte predtým, ako nastúpil do Oválnej pracovne, raz vyhlásil, že klimatické zmeny sú čínsky výmysel na obmedzenie amerického priemyslu. V roku 2017 Trump vystúpil z Parížskej dohody, ktorá má za cieľ obmedziť javy spojené s globálnym oteplovaním.
Bezpečnostné opatrenia
Summit G7 sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Centrum mestečka Biarritz, ktoré sa nachádza na pobreží Atlantiku vo francúzskej časti Baskicka, prakticky uzavrelo 13-tisíc policajtov. Podľa televízie France 24 úrady povolili demonštrácie 30 kilometrov od konania schôdzky. Očakávajú sa však aj neohlásené protesty anarchistov a hnutia žltých viest.