"Nie sú to rasisti. Je to jediná strana, ktorá hovorí pravdu,“ vyhlásil v saskom meste Meissen pre agentúru Reuters 50-ročný Dirk Fuckner počas rozdávania letákov AfD vyzývajúcich na deportáciu migrantov.
"Ľudia chcú jednoduché odpovede. AfD ponúka jednoduché odpovede na komplikované otázky,“ priznal pre Washington Post Sebastian Fischer, ktorý kandiduje do regionálneho parlamentu v Sasku za CDU.
Boj o kreslá
Posledné prieskumy verejnej mienky v Sasku pripisujú AfD volebný výsledok 24 až 25 percent. Víťazom volieb by mala byť CDU kancelárky Angely Merkelovej. Kresťanskí demokrati by mohli dostať okolo 30 percent. CDU asi bude mať lepší finiš, veď ešte v júni v niektorých prieskumoch za AfD zaostávala. No Merkelovej strana ťažko bude môcť jasať. V roku 2014 získala v Sasku 39,4 percenta hlasov. Na zlý výsledok sa pripravuje SPD. Sociálni demokrati, ktorí na celoštátnej úrovni vládnu vo veľkej koalícii s CDU/CSU, asi nezískajú ani deväť percent hlasov. Sasko však určite nie je žiadna bašta SPD, centristickú ľavicu tu v roku 2014 volilo 12,4 percenta ľudí.
Ešte lepšiu šancu na výhru má AfD v Brandenbursku. Prieskumy naznačujú tesný súboj krajnej pravice s SPD. Obe strany môžu rátať s 20 až 22 percentami hlasov. Pre sociálnych demokratov by takýto výsledok znamenal prepad o 10 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2014. Odhaduje sa, že CDU by mohla dostať okolo 17 percent hlasov a bude rada, keď v Brandenbursku skončí tretia. Na chrbát jej dýchajú populistická Ľavica aj Zelení.
"Je jasné, že AfD sa posilní. Uvidíme, či jedny z volieb vyhrá. Väčšiu šancu má v Brandenbursku, Keby sa to stalo, jej miestny líder Andreas Kalbitz si výrazne upevní svoje stranícke postavenie. Hovorí sa o ňom ako o mozgu za volebnými úspechmi AfD,“ reagoval pre Pravdu politológ Martin Gross z Univerzity Ľudovíta Maximiliána v Mníchove. "Čo sa však týka zostavenia vlády, ostatné strany by mali byť schopné vytvoriť koalíciu bez AfD,“ predpokladá Gross.
Prepad CDU a SPD vo voľbách môže mať dopad na vládu pod vedením Merkelovej. Jej stranícka nástupkyňa Annegret Krampová-Karrenbauerová čelí výzvam, že ak vraj chce účinne bojovať s AfD, musí viac presadzovať pravicové politické pozície. Veľké strany však bojujú najmä s nástupom Zelených, ktorí sa momentálne držia v celoštátnych prieskumoch na druhom mieste.
"Nemyslím si, že pravdepodobné straty CDU a SPD vo voľbách v Brandenbursku a Sasku hneď povedú k pádu vlády. Obe strany sa však zhodli, že prehodnotia fungovanie veľkej koalície. Ľavicovejšie skupiny v rámci sociálnej demokracie, ktoré nechceli spojenie s CDU/CSU, môžu po zlom výsledku na východe krajiny argumentovať, že nastal čas opustiť vládu,“ uviedol pre Pravdu politológ Kai Arzheimer z univerzity v Mainzi.
Politika AfD
AfD je schopná nájsť agendu aj mimo tradičného protiimigračného odkazu. Krajne pravicoví populisti spochybňujú potrebu boja s klimatickými zmenami. Viacerí predstavitelia AfD posmešne kritizovali mladú švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú. Za tým sa však skrýva stratégia, ako osloviť voličov zamestnaných v ťažobnom priemysle.
Nemecko bude do roku 2038 postupne utlmovať využívanie energie z uhlia. Podľa denníka Guardian to však znamená, že len druhé najväčšie brandenburské mesto Cottbus a blízke okolie bude čeliť strate 20– až 22-tisíc pracovných miest. Vláda v Berlíne chce na riešenie tohto problému použiť 40 miliárd eur.
Okrem toho AfD stavia na to, že v spolkových krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky je stále veľa ľudí, ktorí sú najmä z ekonomického hľadiska nespokojní s tým, čo prišlo po zjednotení krajiny. Guardian pripomenul, že AfD prevzala heslá disidentov z NDR o pokojnej revolúcii. "Vtedy sme vedeli, že tí, čo vládnu, nám nehovoria pravdu, a teraz máme pocit, že je to opäť tak,“ citoval denník kandidátku AfD v Cottbuse Marianne Springovú-Räumschüsselovú.
"Keď politická skupina skúša ukradnúť odkaz roku 1989 pre slogany, ktorými straší, je to perfídne prekrúcanie histórie,“ reagoval na AfD podľa denníka Tagesspiegel nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.