Steinmeier prehovoril v Poľsku už nadránom, keď navštívil mesto Wielun pri Lodži. Nemecký nálet si tam v prvých hodinách vojny vyžiadal prvých mŕtvych. Steinmeier symbolicky rečnil už pred piatou hodinou ráno, keď podľa svedectiev padali prvé bomby. Letecký útok pripravil o život 1 200 obyvateľov a zničil 70 percent mesta.
Hlavná spomienka sa uskutočnila vo Varšave popoludní na Pilsudského námestí. Pricestovali delegácie zo 40 krajín, dovedna okolo 250 hostí vrátane 17 hláv štátov. Slovensko zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová. Podujatie malo názov Pamäť a varovanie. Počas vojny zahynula zhruba pätina poľského obyvateľstva vrátane väčšiny z troch miliónov židovských občanov.
Poľský prezident Andrzej Duda vo Varšave poukázal na to, že vojne sa dalo predísť: „Možno by nebolo vojnovej apokalypsy, keby sa Západ ostro postavil proti anšlusu Rakúska, proti prenasledovaniu Židov, keby sa medzinárodné spoločenstvo postavilo na obranu Československa."
Jeden z najčítanejších poľských serverov Gazeta pripomenul, že do nacistickej agresie proti Poľsku sa zapojili aj vojaci Slovenského štátu, ktorý riadil Hitlerov lokaj Jozef Tiso. Jeho režim nasadil divízie bez toho, aby susednému štátu vyhlásil vojnu. Podiel na napadnutí Poľska viedol k tomu, že Británia a Francúzsko prerušili so Slovenskom diplomatické styky. Predzvesťou nasadenia slovenských vojakov bola hystericky sa stupňujúca protipoľská propaganda šírená z vládnych miest v Bratislave.
Adolf Hitler pôvodne počítal s tým, že Slováci ochránia hranice s Poľskom. Wehrmacht ich však nakoniec požiadal, aby útočili aj oni. Slovenskí vojaci sa dali do pohybu približne 15 minút po úvodnom nemeckom útoku nadránom 1. septembra 1939. Odhaduje sa, že v bojoch padlo okolo 20 slovenských vojakov.
Nacistické napadnutie Poľska 1. septembra 1939
- Adolf Hitler dal vypracovať plán invázie na jar 1939. Mal krycí názov Fall Weiss (Biely prípad). Podobne ako v prípade rozbitia a okupácie Československa sa Hitler spoliehal na neochotu mocností pomôcť napadnutému štátu.
- Útok na Poľsko odštartovala salva z nemeckej bojovej lode Schleswig-Holstein. Do pohybu sa dali pozemné sily, ktoré postupovali v troch hlavných smeroch z Pomoranska, Východného Pruska a zo Sliezska.
- Wehrmacht napredoval veľmi rýchlo cez poľské vnútrozemie. Už 8. septembra 1939 sa časť jeho tankových oddielov priblížila k predmestiu Varšavy. Poliaci síce o deň neskôr uskutočnili krátku protiofenzívu na rieke Bzure, ale tá na páde hlavného mesta nemohla nič zmeniť.
- Poľská armáda nemala reálnu šancu poraziť nemeckých okupantov. Proti jej 39 divíziám útočilo 60 nacistických divízií. Poliaci mali výrazne menej tankov ako Nemci. Vojsko navyše trpelo tým, že sa nepodarilo dokončiť mobilizáciu.
- Výsledok vojnového ťaženia bol pre Poľsko tragický. Pri neúspešnej obrane vlasti zahynulo približne 66-tisíc Poliakov (na nemeckej strane bolo zhruba 16-tisíc mŕtvych).