Prvá svetová vojna si vyžiadala smrť 9,6 milióna vojakov a siedmich miliónov civilistov. Počas druhej svetovej vojny bolo zabitých dovedna 60 miliónov ľudí. Keby v budúcnosti vypukla tretia globálna vojna, počet obetí by išiel do miliárd, v podstate by sa dalo hovoriť o záhube ľudstva. Zahraniční experti, ktorých oslovil denník Pravda, sa však našťastie neobávajú, že človek by si dokázal privodiť totálnu skazu. Na druhej strane varujú nepodceňovať určité riziká.
Likvidácia všetkých
Nasadenie atómových zbraní by priviedlo Zem k absolútnej katastrofe. „Globálna vojna s použitím jadrového arzenálu sa zdá nepravdepodobná, lebo štáty, ktoré vlastnia zbrane hromadného ničenia, si uvedomujú, že by to znamenalo likvidáciu všetkých ľudí," uviedol Frank McDonough, profesor medzinárodných dejín z Liverpool John Moores University. Riziko však nevylúčil v inom rozmere: „Existuje možnosť, že menší štát ako Irán alebo Severná Kórea by mohli získať jadrové zbrane a to by bola vážna vec. Taká krajina by nemala síce silu zničiť planétu, ale odplata by spôsobila veľké škody."
Ostražitosť je vždy namieste, naznačil Kyle Matthews, ktorý riadi ústav zaoberajúci sa genocídou a ľudskými právami na Concordia University. Nazdáva sa, že hrozbu opakovania celosvetovej vojny netreba podceňovať. Ako nebezpečný príklad spomenul vzostup autoritatívnej Číny, ktorá vyvoláva obavy mnohých ázijských krajín aj Spojených štátov. Zároveň poukázal na kontroverzné kroky prezidentov USA a Ruska Donalda Trumpa a Vladimira Putina. „Keď multilaterálny systém vyzerá oslabený a krajiny sa správajú nacionalisticky, musíme si všimnúť, že sa deje niečo zlé," zovšeobecnil Matthews.
Tragické príbehy asi budú pokračovať
Zásoby zbraní hromadného ničenia v rukách tých, čo sa správajú rozumne, vlastne slúžia ako prevencia, naznačil emeritný profesor Richard Evans z Cambridgeskej univerzity: „Hrozba nukleárnej katastrofy sa po roku 1945 v podstate stala prekážkou vypuknutia celosvetovej vojny. Spolu s Organizáciou Spojených národov, ktorá poskytuje možnosť dialógu namiesto vojny."
Evans pritom poukázal na to, že od skončenia druhej svetovej vojny sa hrôzy opäť diali, dejú a zjavne ďalšie pribudnú: „Videli sme ozbrojené konflikty vo Vietname, na Kórejskom polostrove. Pridajme Afganistan, časť Afriky a Blízky východ. Pravdepodobne to v budúcnosti bude pokračovať." Prízvukuje, že dosahy týchto udalostí nemožno podceniť. „Napriek tomu všetky mali obmedzený rozsah a trvanie," doplnil Evans.
Profesor Martin Hurcombe z Bristolskej univerzity je znepokojený zo správania lídrov najväčších mocností. Kým obdobie studenej vojny bolo o zápase ideológií, teraz vidí riziko v populistickom nacionalizme, ktorý podľa neho neveští nič dobré. Najväčšiu obavu má však z iného: „Mám strach, že environmentálna katastrofa je oveľa viac pravdepodobná, je to realistický scenár v súvislosti s tým, že sa zdá, že sa už začala," poznamenal v narážke na globálne otepľovanie.
Treba si dať pozor na lokálne konflikty
Historici často váhajú robiť predpovede, uviedol profesor dejín Richard Fogarty z university v Albany a vzápätí dodal: „Dokonca býva dosť ťažké pochopiť minulosť!" Pokračoval, že preto je veľmi zložité akokoľvek špekulovať o možnosti opakovania celosvetovej vojny. „Možné to je, lebo sa to stalo predtým, a tak sa to môže udiať znovu," uviedol v súvislosti s prvou svetovou vojnou, po skončení ktorej o dve desaťročia vypukla druhá.
Fogarty však našťastie nevidí živnú pôdu pre tretiu svetovú vojnu, keď uvažuje o tých, čo by ju čisto teoreticky mohli vyvolať: „Neexistuje ťažké a široké ekonomické utrpenie, ktoré v tridsiatych rokoch 20. storočia otvorilo dvere politike radikálneho masového násilia, ktoré viedlo k druhej svetovej vojne. Nevidím hnutia alebo lídrov, ktorí by chceli zmeniť svetový poriadok a zmeniť civilizáciu, ako to bolo vtedy v prípade Nemecka, Talianska, Japonska." Riziká majú podľa Fogartyho inú podobu. „Zlý odhad alebo ignorovanie nejakého lokálneho konfliktu s veľkými násilnosťami by tento konflikt dokonca mohli zmeniť na globálnu vojnu."