Bitka o Britániu. Johnson prišiel o väčšinu

, , 03.09.2019 17:10, aktualizované: 04.09.2019 06:45
BRITAIN-EU/
Britský premiér Boris Johnson počas zasadnutia britského parlamentu, 3. septembra 2019. Autor: ,

Brexitová dráma vrcholí. Proti premiérovi Borisovi Johnsonovi, ktorý sľuboval brexit za každú cenu, sa postavila časť poslancov jeho vlastnej Konzervatívnej strany. Johnsonova vláda prišla v utorok v parlamente o tesnú väčšinu jedného hlasu. Jeden z poslancov vládnej strany počas Johnsonovho prejavu ostentatívne prešiel na stranu opozičných proeurópskych Liberálnych demokratov. Rebelov vo vládnej Konzervatívnej strane, ktorí sa obávajú katastrofy v podobe brexitu bez dohody, je však viac.

Nejde totiž už len o brexit. V Londýne sa odohrávala politická dráma, v ktorej išlo o to, či sa parlament nechá odstaviť premiérom od rozhodovania o zásadnej veci, ktorá ovplyvní vývoj krajiny na dlhé obdobie. Poslanci, ktorí sa zišli po letnej prestávke, majú teraz len pár dní na to, aby sa pokúsili zákonom zabrániť Johnsonovi uskutočniť brexit bez dohody k 31. októbru. Na budúci týždeň bude po rozhodnutí Johnsona a so súhlasom kráľovnej rokovanie parlamentu do polovice októbra prerušené.

Parlament bude v stredu riešiť zákon proti tvrdému brexitu

Britskí poslanci schválili v utorok zaradiť do programu stredajšieho zasadnutia Dolnej snemovne návrh zákona, ktorý by odchod Británie z Európskej únie bez dohody znemožnil. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News. Za návrh, aby do programu stredajšieho parlamentného zasadnutia návrh zaradili hlasovalo 328 poslancov, proti ich bolo 301.

Britský premiér Boris Johnson po kľúčovom hlasovaní, v ktorom utrpel porážku, uviedol, že parlament sa tým „priblížil k zmareniu akejkoľvek dohody o brexite“. Zároveň oznámil, že nechá parlament hlasovať o možnosti vypísania predčasných volieb. Dodal, že on samotný voľby nechce, ale ak v stredu poslanci odhlasujú legislatívu vylučujúcu tvrdý brexit, predčasné voľby budú jediným riešením. Proti vláde hlasovalo aj 21 členov Konzervatívnej strany, ktorých vylúčia zo strany.

TASR

Odporcovia neriadeného brexitu bez ohľadu na stranícku príslušnosť chceli presadiť zákon, ktorý by v prípade hroziaceho neriadeného brexitu prinútil premiéra požiadať EÚ o odklad brexitu najmenej do konca januára budúceho roka. Johnson to odmietal a vzbúrencom vo vlastnej strane ešte v pondelok pohrozil, že ak s takým návrhom budú súhlasiť, vylúčia ich z radov konzervatívcov. Jeho úrad tiež avizoval, že ak parlament taký zákon prijme, 14. októbra sa budú konať predčasné voľby. Stalo sa tak len 40 minút po tom, čo Johnson verejne vyhlásil, že predčasné voľby nechce. Strata parlamentnej väčšiny automaticky neznamená pád vlády. O ten sa ale môže pokúsiť opozícia.

Vzbúrencov z vládnej strany sa v utorok Johnson pokúšal presvedčiť aj pred zasadnutím parlamentu. Podľa zdrojov britských médií si ich však nezískal. Neposkytol im „presvedčivé vysvetlenie“, ako chce s EÚ dosiahnuť do konca októbra dohodu a nedal ani "rozumnú odpoveď“ na to, prečo doteraz neprišiel s nejakým iným riešením, ktoré by nahradilo tzv. írsku poistku v brexitovej zmluve. Poistku, ktorá má po brexite zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom, odmieta Johnson a stúpenci tvrdého brexitu. Tá bola jedným z dôvodov, prečo parlament dohodnutú brexitovú zmluvu tri razy odmietol.

Johnson zostal pri vágnych vyhláseniach aj vo svojom vystúpení v parlamente. Svoje plány vraj nechce zverejňovať, lebo by to poškodilo britskú pozíciu pri rokovaniach s EÚ. Predpokladá ale, že konečná verzia brexitovej zmluvy by mohla byť dohodnutá na summite EÚ 17. októbra. Lenže aj keby sa tak stalo, stále nie je isté, či by brexitovú zmluvu schválil parlament.

Pritom skutočnosť, že Johnson s Bruselom o ničom nevyjednáva, podľa médií potvrdil jeho hlavný poradca, vyjednávanie sa len predstiera. Aj samotný Johnson krátko po svojom júlovom nástupe vyhlásil, že s EÚ nebude rokovať, kým Brusel neustúpi. EÚ ale neustúpila a opakuje, že brexitovú zmluvu už nebude otvárať, diskutovať sa dá len o právne nezáväznej časti.

Vzbúrenci nie sú len u vládnych konzervatívcov, ale aj u opozičných labouristov. Mnohí poslanci sa rozhodovali nie podľa straníckej príslušnosti, ale podľa svojho postoja k brexitu. „Je tu skupina konzervatívcov, ktorí veľmi silne cítia, že nastal čas, keď národný záujem musíme dať pred čokoľvek, čo hrozí nám osobne alebo našim kariéram,“ vyhlásil pre BBC exminister financií Philip Hammond.

„Dospel som k záveru, že nie je možné, aby som ako konzervatívny poslanec slúžil svojmu obvodu a svojej krajine v jej najlepšom záujme,“ napísal vo svojom vyhlásení bývalý konzervatívec Phillip Lee, ktorý prešiel k liberálnym demokratom. Johnsonova vláda sa podľa neho agresívne usiluje o „zničujúci brexit“, zbytočne ohrozuje životy a živobytie ľudí a Spojené kráľovstvo vystavuje riziku, že sa rozpadne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Konzervatívna strana #Brexit #Boris Johnson #Veľká Británia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku