Európskym signatárom dal ďalšie dva mesiace, aby dodržali svoje záväzky, pohrozil ale zároveň, že Irán podnikne tretí krok vo vypovedani častí dohody. Iránska štátna televízia medzitým informovala, že krajina odmietla európsky plán na pôžičku v hodnote 15 miliárd dolárov.
„Domnievam sa, že nie je pravdepodobné, že by sme dnes či zajtra dospeli s Európou k výsledku,“ povedal Rúhání. „Európa bude mať ďalšie dva mesiace na to, aby svoje záväzky naplnila,“ doplnil. Rúhání však tiež pohrozil, že Irán podnikne tretí krok v rušení svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody. „Tretí krok bude najdôležitejší a bude mať zásadný vplyv,“ povedal prezident bez ďalších podrobností.
Irán zároveň odmietol ponuku pôžičky od európskych štátov vo výške 15 miliárd dolárov, ktorej cieľom bolo chrániť iránsku ekonomiku pred dopadom amerických sankcií, informovala iránska štátna televízia. Ešte krátko predtým vysoko postavený iránsky činiteľ naznačil, že Irán by podobnú dohodu s EÚ mohol uzavrieť.
Za iniciatívou okolo pôžičky stojí Francúzsko, podľa tamojších médií sa na veci mali podieľať aj Británia a Nemecko. Francúzska diplomacia podľa denníka Financial Times uviedla, že s plánom by museli tiež súhlasiť Spojené štáty. K takémuto kroku sa ale americký prezident Donald Trump stavia chladne, pretože by predstavoval oslabenie jeho prístupu.
Francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian poznamenal, že pôžičku by Irán dostal, ak by opäť začal dodržiavať všetky záväzky plynúce z jadrovej dohody, pomohol by zaistiť bezpečnosť v Perzskom zálive, rokoval o bezpečnosti na Blízkom východe a pristúpil by na vyjednávanie novej jadrovej dohody, keď časti tej súčasnej po roku 2025 vypršia.
Napätie okolo Iránu sa stupňuje od minulého roka, keď Trump oznámil, že Spojené štáty odstupujú od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom z roku 2015, ktorej ďalšími stranami sú Nemecko, Francúzsko, Británia, Rusko, Čína a Európska únia. Washington po vypovedaní dohody uvalil na Teherán nové sankcie, ktoré okrem iného obmedzujú možnosti Iránu obchodovať s ropou. Európske štáty sa snažia aj po americkom kroku dohodu udržať pri živote zmierňovaním dopadu amerických sankcií na iránsku ekonomiku.
Zmyslom jadrovej dohody bolo zabrzdiť iránsky jadrový program, zamedziť tak Teheránu vo vývoji jadrových zbraní, ale umožniť mierové využívanie jadrových technológií. Trump však od odstúpenia od jadrovej dohody proti Iránu vedie politiku takzvaného „maximálneho tlaku“, čím sa snaží Teherán primäť k rokovaniam o obmedzení balistického programu a zmene prístupu ku konfliktom na Blízkom východe.
Irán od mája postupne prestal dodržiavať niekoľko bodov jadrovej dohody a pohrozil, že 5. septembra podnikne ďalší taký krok s cieľom prinútiť európskych signatárov dohody, aby zmiernili vplyv amerických sankcií.