Podľa agentúry Interfax sa to uvádza vo vyhlásení bulharského rezortu diplomacie zverejnenom pred otvorením výstavy „75 rokov oslobodenia východnej Európy od nacizmu“, ktorú na budúci týždeň sprístupnia v ruskom kultúrnom centre v Sofii.
Bulharská diplomacia v texte uvádza, že nespochybňuje podiel ZSSR na porážke nacizmu v Európe. Upozorňuje však, že „nesmieme zatvárať oči pred skutočnosťou, že sovietska armáda priniesla obyvateľom východnej Európy polstoročie represií, dusiacie občianske povedomie, problémy v ekonomike a zaostávanie za rozvinutými európskymi krajinami“.
Bulharské ministerstvo považuje výstavu nainštalovanú v ruskom kultúrnom centre v Sofii za „zasahovanie do vnútropolitickej debaty“ v Bulharsku. Odporučilo tiež ruskému veľvyslanectvu, aby nevyjadrovalo podporu „pochybnej téze o oslobodení“. Podľa ministerstva zahraničných vecí „to hrá do karát niektorým politickým kruhom v štáte a je zásahom do vnútorných záležitostí Bulharska“.
Ruské veľvyslanectvo v Bulharsku podľa Interfaxu deklarovalo, že na výstave sú iba archívne materiály, niektoré doteraz nepublikované, a preto „nemá nič spoločné s dnešným bulharským politickým diskurzom alebo s jednotlivými politickými silami“.
Ambasáda tiež vyjadrila ľútosť, že bulharské ministerstvo vydalo svoje oficiálne stanovisko bez toho, aby sa oboznámilo s výstavou.
Udalosti, ktoré sa v Bulharsku odohrali v septembri 1944, považuje bulharské vedenie za vyhlásenie vojny a začiatok vojenskej okupácie.
Vo vyhlásení bulharského ministerstva sa píše, že „z pohľadu medzinárodného práva sú fakty zrejmé: štátny prevrat 9. septembra (1944) bol priamym dôsledkom vyhlásenia vojny Sovietskeho zväzu Bulharsku z 5. septembra 1944 a následného vstupu sovietskych vojsk do Bulharska“, ktoré hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii Juhoslávie a Grécka sa voči ZSSR správalo neutrálne. Deň po vstupe sovietskej armády vypuklo v Bulharsku povstanie, krajina sa stala spojencom ZSSR a vyhlásila vojnu Nemecku.