Pochádzal z chudobnej rodiny katolíckych konvertitov (otec bol tesár, matka vyučovala katechizmus), vzdelanie získal na jezuitskej misijnej škole, kde bol vynikajúcim žiakom a stal sa učiteľom. Keď sa začiatkom 60. rokov začal politicky angažovať, rodézska vláda ho na desať rokov uväznila bez súdu. V roku 1975 sa stal vodcom anti-koloniálneho partizánskeho hnutia etnika Mašona (menšinové etnikum Ndebele malo vlastné hnutie a vlastného lídra, Joshuu Nkoma).
Keď v roku 1980 krajina získala nezávislosť od Británie a premenovala sa na Zimbabwe, Mugabe bol zvolený za premiéra a odvtedy si udržiaval moc pomocou kultu osobnosti, zastrašovania a brutálneho násilia. V rokoch 1982–1985 dal vyvraždiť etnickú menšinu Ndebele, ktorú považoval za politických rivalov a donútil Nkoma, aby sa pripojil k jeho strane, čím vzniklo ZANU-PF. Táto genocída zostala utajená a Mugabe si ešte dlho udržiaval obraz “otca národa” a “spasiteľa” Zimbabwe, hoci zlyhal vo všetkých sľuboch občanom týkajúcich sa vzdelania, zdravotnej starostlivosti, pôdy aj zamestnanosti. V polovici 90. rokov však už stratil podporu väčšiny obyvateľstva. Stal sa z neho paranoidný diktátor, ktorý nerešpektoval ľudské práva, obklopený pochlebníckymi skorumpovanými ministrami. Politickú opozíciu zastrašoval a odstraňoval špeciálne vycvičenými milíciami, ktoré mučili tých, ktorí vo voľbách “nevolili správne”. Všetky problémy Zimbabwe pripisoval Británii, Západu alebo “starým rodézskym štruktúram”.
V roku 2000 sa rozhodol “zavŕšiť” svoju anti-koloniálnu revolúciu násilným vyvlastnením pôdy bielym farmárom. Viedlo to k ekonomickej kríze a hladu, čo ešte viac zhoršili medzinárodné obchodné sankcie uvalené na krajinu kvôli porušovaniu ľudských práv. Zlyhanie dlhodobo neudržiavanej kanalizácie viedlo v roku 2008 k prepuknutiu cholery. Priemerný vek obyvateľov Zimbabwe bol už vtedy 35 rokov. V tomto roku Mugabe po prvý krát vo voľbách utrpel porážku opozičnou stranou Movement for Democratic Change. Vnímal to ako obrovské osobné poníženie a tvrdil, že voľby boli zmanipulované. Dal popraviť, znásilniť alebo zmrzačiť stovky podporovateľov opozície. Pod medzinárodným tlakom bol donútený rozdeliť sa o moc s lídrom strany MDC Morganom Tsvangiraiom. V tom čase bol spáchaný atentát na Tsvangiraiovu manželku, no nikdy nebol vyšetrený. V roku 2013 bol Mugabe opätovne zvolený za prezidenta, keďže opozícia sa rozhodla nekandidovať, aby sa vyhlo násiliu. Keď v roku 2017 Mugabe odvolal svojho vice-prezidenta a dlhoročného súdruha Emmersona Mnangagwu, spôsobilo to podozrenie, že chce za svojho nástupcu dosadiť svoju o 40 rokov mladšiu manželku Grace Mugabe, známu pre svoj extravagantný módny štýl ako „Gucci Grace“. Strana ZANU-PF Mugabeho požiadala, aby odstúpil z pozície prezidenta. V priamom televíznom prenose 93-ročný Mugabe oznámil, že neodstúpi, na čo bol nasledovný deň odvolaný a na jeho miesto dosadený 75-ročný Mnangagwa. V lete 2018 sa odohrali prvé voľby od roku 1980 bez Mugabeho. Do apríla tohto roku žil v štátnej vile a mal k dispozícii 23– členné služobníctvo. Posledné mesiace svojho života strávil v nemocnici v Singapure.
Autorka (1977) je literárna vedkyňa, pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV
Vyrásť pod koloniálnou nadvládou belochov je niečo ako studený odchov v mrazničke
Úryvok z knihy African Laughter: Four Visits to Zimbabwe (New York: Harper Collins, 1992) Doris Lessingová
My – tým myslím Európanov, ľudia, ktorí majú skúsenosť s demokraciou tak, ako ju praktizujeme v Európe – berieme ako samozrejmosť, že krajiny, ktoré sme kolonizovali, sa od nás naučili, čo je to demokracia. V Rodézii sa demokracii tešili belosi, ale nikdy nezahŕňala aj černochov, ktorí zažili iba rôzne formy represie pod vládou belochov. Čo je teda na tom zvláštne, že sa z nich stali komunisti? (Samozrejme, ich komunizmus bol vždy viac rétorikou ako faktom.)
Foto: Wikipedia
Robert Mugabe je výsledkom autoritatívnej kultúry. Vychovali ho autoritatívni katolíci. Jeho učitelia a spolužiaci o ňom hovoria, že bol veľmi inteligentný, stále čítal, nevedel sa baviť s ostatnými, ale všetko sledoval a počúval: „Typický intelektuál.“ Vyrástol pod koloniálnou nadvládou belochov, čo bolo niečo ako studený odchov v mrazničke. Jeho kultúru, jeho ľudí stále kritizovali, znevažovali, podceňovali. Keď dnes Zimbabwčania hovoria, „ Ale to je naša kultúra, to sú naše zvyky“, vyjadrujú tým hrdosť na vlastnú kultúru, ktorá prežila desaťročia pohŕdania. Keď sa Mugabe stal vodcom v anti-koloniálnom oslobodzovacom boji, bojoval proti britskej nadvláde a jazyk marxizmu bol pre tieto hnutia vtedy typický. Hovorí sa, že komunistu z neho urobil Samora Machel (prezident Mozambiku, pozn. prekl.), a že to bolo pomerne neskoro v jeho kariére. Pretože Sovietsky zväz urobil tú chybu, že v oslobodzovacom boji podporoval Joshuu Nkoma (vodca partizánov etnika Ndebele, pozn. prekl.), Mugabe sa orientoval na Čínu, ktorej história od roku 1949 je jedna kontinuálna vlna masového vraždenia – milióny a milióny zavraždených z ideologických dôvodov. (Raz som počula jedného zimbabwianskeho kmeňového náčelníka doslova povedať: „Viete, omeletu neurobíte bez rozbíjania vajec.“) Mugabe viedol armádu, ktorá bojovala nielen proti bielym a čiernym vojakom Iana Smitha (premiér Rodézie, pozn. prekl.), ale aj proti konkurenčným anti-koloniálnym partizánskym jednotkám Biskupa Muzorewu a Joshuu Nkoma, pretože hoci tieto skupiny mali rovnaký cieľ – zvrhnúť koloniálnu nadvládu belochov – zároveň sami medzi sebou bojovali o moc v budúcej krajine.
Mugabeho uväznil Ian Smith. Rodézske väzenie bola krutá skúsenosť. Väzenie bolo scénou stoviek popráv, veľa z nich Mugabeho priateľov a spolubojovníkov. Smithovi ľudia spáchali najrôznejšie zverstvá, o ktorých sa hovorí, ale neboli oficiálne priznané. Je to kvôli potrebe pochovať „ chyby minulosti“. Smith nedovolil Mugabemu navštíviť svojho trojročného syna, keď bol chorý a keď syn zomrel, Mugabemu nebolo dovolené prísť na pohreb. Niekedy sa hovorí, že to bola tá najhlúpejšia vec, čo Smith urobil. Keď sa Robert Mugabe v roku 1980 dostal k moci, bolo to po viac ako desaťročí vojny, a vojna, ako to už býva, prináša brutalitu na oboch stranách. Pokusy o jeho život ho zahnali do izolácie, urobili ho podozrievavým. Prečo teda ľudia očakávajú od Roberta Mugabeho, s jeho skúsenosťou, aby bol kombináciou Abrahama Lincolna, Jeffersona a Gándhího? Ale ľudia to naozaj očakávajú: súdruh Mugabe musí byť ako Boh na strane všetkých.
Bolo v Mugabeho skúsenosti niečo, čo by ho malo presvedčiť o obdivuhodnosti demokracie? (napísané v r. 1988)
Doris Lessingová (1919 – 2013) je nositeľka Nobelovej ceny za literatúru. Vyrástla v Rodézii, odkiaľ v roku 1949 odišla do Británie.
Úryvok preložila Dobrota Pucherová