Trump tiež uviedol, že odvolal tajné stretnutie v Camp Davide, kde sa mal v nedeľu oddelene zísť s predstaviteľmi Talibanu a afganským prezidentom Ašrafom Ghaním.
„Ak nesúhlasia s prímerím počas týchto veľmi dôležitých mierových rozhovorov a zabijú 12 nevinných ľudí (neskôr počet obetí stúpol na 16, pozn. red.), potom zrejme rovnako nemajú silu na to, aby vyjednali zmysluplnú dohodu,“ napísal Trump na twitteri. Radikálne hnutie obvinil, že pomocou útoku na nevinných ľudí chce len „zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu“.
Podľa agentúry DPA nie je z Trumpovho vyjadrenia úplne zrejmé, či ide o definitívne zrušenie vyjednávaní alebo či budú rozhovory iba dočasne prerušené.
Taliban verí v obnovenie
Hnutie Taliban uviedlo, že Spojené štáty „utrpia viac než ktokoľvek iný“ zrušením mierových rokovaní. Informovala o tom agentúra AFP.
Taliban vo svojej reakcii vyjadril nádej, že sa podarí rokovania obnoviť.
„Stále veríme, že americké strana sa k tomuto postoju (obnove rokovaní) vráti… Náš boj mal Američanom za ostatných 18 rokov dokázať, že nebudeme spokojní, dokým nebudeme svedkami úplného konca okupácie,“ uviedol na Twitteri hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid.
Vo vyhlásení sa tiež píše, že Taliban už v rámci mierových rokovaní dospel s Washingtonom k dohode, ktorá má USA umožniť stiahnutie vojakov výmenou za bezpečnostné záruky zo strany vzbúrencov. Obe strany sa podľa Talibanu už chystali na podpis tejto dohody, keď Trump v sobotu nečakane oznámil, že rokovania zrušil.
Taliban Trumpovu argumentáciu odmietol s tým, že takéto vyjadrenie neukazuje „skúsenosť ani trpezlivosť“. USA pritom obvinili zo zabitia „stoviek Afgancov“.
„Američania tým utrpia viac než ktokoľvek iný,“ uviedol vo vyhlásení Taliban. Dodal, že tým „utrpí ich dôveryhodnosť a viac viditeľný bude na celom svete ich protimierový postoj, zvýši sa počet ich obetí aj finančných strát“ a úloha USA na svetovej politickej scéne „bude ešte viac zdiskreditovaná“.
K oznámeniu Trumpa o sa v nedeľu vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Ten nevylúčil obnovenie rokovaní s Talibanom, ktorý však podľa jeho slov musí „zmeniť svoje správanie“ a dodržiavať svoje sľuby. Pompeo zdôraznil, že Trump sa zatiaľ nerozhodol, že z Afganistanu stiahne vojakov.
„Ak sa Taliban nezačne dobre správať, a nebude dodržiavať sľuby, ku ktorým sa zaväzoval celé týždne a v niektorých prípadoch aj mesiace, tak Spojené štáty tlak neznížia… Nebudeme uberať z podpory afganským bezpečnostným silám, ktoré tak ťažko bojujú,“ povedal.
Na oznámenie Trumpa v nedeľu reagoval aj afganský prezident Ašraf Ghaní. Ten Taliban vyzval na ukončenie násilia a priame rokovania s afganskou vládou, informovala agentúra Reuters.
Pri štvrtkovom útoku Talibanu okrem príslušníka americkej armády zomrel tiež rumunský vojak a 14 afganských civilistov. Samovražedný útočník odpálil vozidlo napchaté výbušninami na kontrolnom stanovišti v centre mesta v blízkosti štvrti s vládnymi budovami, veľvyslanectvom Spojených štátov a sídlom misie NATO. Jednalo sa už o druhý útok Talibanu v afganskom hlavnom meste v tomto týždni, pondelková akcia samovražedného atentátnika si vyžiadala najmenej 16 mŕtvych a 119 zranených.
Atentáty v Kábule a rozsiahle útoky Talibanu na mestá Kunduz a Puli Chumrí z minulého týždňa podľa agentúry Reuters vyvolávali pochybnosti, či mierová dohoda povedie ku koncu násilností v Afganistane. „Uzavretie mierovej dohody so skupinou, ktorá naďalej zabíja nevinných ľudí, nemá zmysel,“ uviedol prezident Ghaní.
Taliban, ktorý v Afganistane momentálne ovláda najrozsiahlejšie územie od roku 2001, viedol s predstaviteľmi Spojených štátov rozhovory o ukončení mnohoročného konfliktu od júla 2018. Rokovať priamo s afganskou vládou hnutie odmietlo.
Osobitný vyslanec USA pre Afganistan Zalmay Khalilzad začiatkom týždňa uviedol, že obe strany sa na mierovej dohode „v zásade“ dohodli.
Návrh počítal okrem iného s prímerím a postupným stiahnutím amerických síl z Afganistanu výmenou za sľub Talibanu, že neumožní, aby sa táto stredoázijská krajina využívala na plánovanie útokov na USA a ich spojencov. V prvej fáze sťahovania malo počas 135 dní z Afganistanu odísť 5000 zo 14 000 amerických vojakov.
V Afganistane je 20 000 zahraničných vojakov, väčšina z nich sú Američania. Vojna, ktorá v krajine trvá od roku 2001, si podľa odhadov vyžiadala životy 31 000 civilistov.