Ukrajina v sobotu privítala 11 politických väzňov a 24 námorníkov, ktorých Rusko protiprávne zadržiavalo po incidente v Kerčskom prielive vlani v novembri. Medzi prepustenými je aj režisér Oleh Sencov. Moskva ho v roku 2015 poslala za mreže pre údajnú podporu terorizmu na okupovanom Kryme. Viaceré medzinárodné ľudskoprávne organizácie proces so Sencovom označili za vyfabrikovaný. Režisér získal v roku 2018 od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.
Prepustených z Ukrajiny v Rusku nečakalo žiadne veľké slávnostné privítanie. Najväčšia pozornosť sa sústredila na Volodymyra Cemacha. Ten by vraj mohol vniesť viac svetla do zostrelenia malajzijského boeingu v júli 2014 nad východnou Ukrajinou. Let MH17 sa skončil katastrofou, keď ho podľa holandských vyšetrovateľov zasiahla raketa protivzdušnej obrany systému Buk, ktorý promoskovským silám dodalo Rusko. Zahynulo 298 ľudí, väčšina z nich boli Holanďania.
Rusko akúkoľvek zodpovednosť odmieta. Cemach mohol byť kľúčovým svedkom, lebo údajne riadil protivzdušnú obranu pri meste Snižné. Vyplýva to z vyjadrení bývalého veliteľa proruských separatistov Igora Girkina.
Cemacha však teraz poslali do Ruska, čo s nevôľou prijal holandský minister zahraničných vecí Stef Blok. Haag už žiada o jeho vydanie. Napriek tomu, že Kremeľ zodpovednosť za zostrelenie lietadla popiera, zdá sa, že Rusko veľmi chcelo, aby ho Kyjev poslal do Moskvy. „Urobili sme všetko, o čo nás požiadali. Bolo to ťažké. Obával som sa, že výmena väzňov sa preto nepodarí,“ vysvetlil podľa denníka Guardian problém s Cemachom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Žiadosť Moskvy, aby bol Cemach medzi prepustenými, je ďalším dôkazom, že sa podieľala na zostrelení letu MH17,“ citoval Guardian šéfa ukrajinskej tajnej služby Ivana Bakanova.
Zelenskyj však tvrdí, že výmena väzňov je prvý krok k mieru. „Musíme urobiť všetky nasledujúce, aby sme túto strašnú vojnu ukončili,“ povedala pre médiá hlava štátu. V roku 2014 Rusko anektovalo Krym a odvtedy ho okupuje a Moskva neskôr prispela k rozpútaniu konfliktu na východe Ukrajiny. Vojna si vyžiadal okolo 13-tisíc obetí.
„Výmena väzňov otvára priestor na rokovania Zelenského a ruského prezidenta Vladimira Putina v rámci normandského formátu. Nie je to však riešenie konfliktu. Výmena je dobrým signálom, ale pozícia Moskvy sa nemení,“ reagoval pre Pravdu Ryhor Nizhnikau, expert na postsovietsky priestor z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Podľa odborníka vytvára Zelenskyj na Ukrajine nerealistické očakávanie, keď hovorí o možnom riešení do konca roku. „Putin má čas a priestor na manévrovanie. Nevieme nič o Zelenského stratégii. Ak je ochotný pristúpiť na mier za akýchkoľvek podmienok, bude to dobré víťazstvo pre Kremeľ. Keď sa postaví proti podmienkam Moskvy, Rusko ho obviní, že je prekážkou riešenia,“ varoval Nizhnikau.
Zatiaľ však prevláda skôr optimizmus. Zelenskyj by chcel čo najrýchlejšie vidieť prepustenie ďalších väzňov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že na rozdiel od minulosti Kyjev ukázal, že vie prijať kompromis.
„Táto výmena vyzerá ako nádejný signál,“ reagovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Americký prezident Donald Trump dokonca na sociálnej sieti Twitter napísal, že ide o prvý gigantický krok k mieru. Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska je to úľava, že Sencov a ukrajinskí námorníci sú konečne na slobode, ale Rusko by malo prepustiť všetkých politických väzňov.