„Sú mŕtve. Sú mŕtve. Pokiaľ ide o mňa, tak sú mŕtve,“ povedal v pondelok Trump o rozhovoroch, ktoré mali vyústiť do stiahnutia amerických vojakov z Afganistanu a k záruke od islamistického hnutia, že už nikdy neposkytne územie svojej krajiny ako základňu na prípravu teroristických útokov proti USA.
Spojené štáty si 11. septembra pripomínajú výročie útokov, ktoré v roku 2001 na jeho území spáchali atentátnici z teroristickej siete Al-Kajdá. Necelý mesiac po tom, čo útoky unesenými lietadlami zabili 3 000 ľudí a ďalších 6 000 zranili, USA odpovedali vojenskou inváziou do Afganistanu. Bola to odveta za to, že vtedajší talibanský režim poskytol lídrom Al-Kajdá útočisko. Vojenská operácia sa však ťahá už rekordných osemnásť rokov bez vyhliadky na vojenskú porážku Talibanu. Ten dnes ovláda najrozsiahlejšie oblasti Afganistanu od invázie Spojených štátov a ich spojencov.
Stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu bol jeden z hlavných zahraničnopolitických predvolebných Trumpových záväzkov. Pred budúcoročnými voľbami by ho republikánsky prezident chcel aspoň čiastočne splniť. Podľa pripraveného návrhu dohody by sa v prvej fáze v priebehu niekoľkých mesiacov z Afganistanu vrátilo päťtisíc z celkového počtu 14-tisíc amerických vojakov. „Radi by sme ich odtiaľ dostali, ale dostaneme ich odtiaľ v správny čas,“ sľúbil šéf Bieleho domu.
Zrušenie mierových rozhovorov Trump zdôvodnil bombovým útokom Talibanu, pri ktorom minulý štvrtok v Kábule zahynulo 12 ľudí vrátane jedného amerického a jedného rumunského vojaka. „Ak nesúhlasia s prímerím počas týchto veľmi dôležitých mierových rozhovorov a zabijú 12 nevinných ľudí, potom zrejme nemajú ani silu na to, aby vyrokovali zmysluplnú dohodu. Mysleli si, že zabitím dvanástich ľudí sa dostanú do trocha lepšej rokovacej pozície… Ale so mnou niečo také robiť nemôžete. Za posledné štyri dni sme na Taliban udreli tvrdšie ako za vyše desať rokov,“ oznámil šéf Bieleho domu vystupňovanie bojových operácií amerických jednotiek v Afganistane.
Taliban tiež hrozí, že proti Američanom povedie džihád, až kým neobnovia rokovania a nepodpíšu dohodu o odchode z Afganistanu. „Mali sme dve možnosti, ako skončiť okupáciu Afganistanu – buď svätú vojnu a boj, alebo vyjednávania a rozhovory. Ak chce Trump rozhovory zastaviť, pôjdeme tou prvou cestou a on bude čoskoro ľutovať,“ vyhlásil včera hovorca Talibanu Zabiulláh Mudžáhid.
Taliban odmietol uzavrieť prímerie počas bezmála rok trvajúcich rokovaní s Američanmi v katarskej Dauhe, čo Trumpovmu emisárovi nebránilo v tom, aby si s jeho delegáciou sadol za jeden stôl. Aj preto sa viacerí pozorovatelia nazdávajú, že šéf Bieleho domu len hľadá zámienku na zrušenie mierových rozhovorov. „Toto nie je prvý americký vojak zabitý v Afganistane,“ pripomenul pre BBC analytik Davud Azami skutočnosť, že len od začiatku tohto roku ich tam padlo už šestnásť. „Je to iba výhovorka, nie skutočná príčina zrušenia. Možno sa len niekomu v administratíve nepáčilo predbežné znenie dohody a presvedčil prezidenta, aby všetko zrušil,“ dodal.
Aj nemecký expert na Afganistan Florian Weigand si myslí, že skutočným dôvodom na zrušenie rozhovorov mohla byť nejaká otvorená otázka v pripravovanej dohode, čo sa Trump rozhodol zamaskovať vlasteneckou rétorikou, ktorú jeho voliči ľahšie prijmú. „Trumpovým záujmom však nie je definitívne sa zrieknuť dohody pre minulotýždňový bombový útok v Kábule. Veď v takom prípade by obetoval svoj hlavný predvolebný sľub: rýchlo a bez obetí stiahnuť americké jednotky z Afganistanu. Taliban si teraz môže cielenými útokmi na amerických vojakov vynútiť od Washingtonu návrat k rokovaciemu stolu. Veď obete budú pripísané na Trumpov predvolebný účet,“ upozorňuje Weigand.