Nezávislý kandidát Saíd podľa týchto údajov v prvom kole zvíťazil so ziskom 18,4 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo Karawímu dalo hlas 15,6 percenta voličov.
Výsledky sú výrazným zvratom na tuniskej politickej scéne, ktorá sa utvorila po zosadení dlhoročného diktátora Zína Ábidína bin Alího pred ôsmimi rokmi, keď masové protesty rozpútali tzv. arabskú jar. Obaja úspešní kandidáti, hoci veľmi rozdielni, sú totiž považovaní za outsiderov, ktorí získavajú „antisystémové“ hlasy od voličov sklamaných z terajšieho stavu krajiny, komentovala AFP.
Nedôvera Tunisanov k tradičným politikom je na vzostupe v čase, keď nezamestnanosť v Tunisku dosahuje 15 percent a životné náklady sú oproti roku 2016 vyššie takmer o tretinu.
Akademik Saíd presadzuje radikálnu decentralizáciu moci s uplatňovaním lokálnej demokracie a možnosti odvolať volených predstaviteľov počas výkonu ich mandátov. Karawí zase oslovil voličov výraznými charitatívnymi kampaňami.
Karawího, ktorý sa stal prakticky okamžite po júnovom ohlásení svojej kandidatúry favoritom predvolebných prieskumov, vzali v auguste do vyšetrovacej väzby pre podozrenie z prania špinavých peňazí.
Podľa utorkového vyhlásenia ústrednej volebnej komisie sa druhé kolo prezidentských volieb môže uskutočniť 6. októbra súbežne s parlamentnými voľbami alebo o týždeň neskôr.