Vlastizradca, podvodník, klamár, úbohý diktátor. Také prívlastky dostal Johnson po vynesení verdiktu Najvyššieho súdu. Ten s konečnou platnosťou rozhodol, že Johnson konal nezákonne, keď na päť týždňov prerušil zasadnutie parlamentu. „Dospeli sme k záveru, že rozhodnutie požiadať jej veličenstvo o prerušenie zasadnutia parlamentu bolo nezákonné, pretože to zabránilo parlamentu vo výkone jeho ústavných funkcií, a to bez rozumného opodstatnenia,“ povedala Brenda Haleová, predsedníčka Najvyššieho súdu, ktorý sa zaoberá prípadmi výkladu nepísanej ústavy. Proti verdiktu súdu sa nedá odvolať.
Johnson koncom augusta požiadal kráľovnú Alžbetu II., aby v septembri ukončila zasadnutie parlamentu a nové začala až 14. októbra. Tá s tým súhlasila. Prerušenie práce parlamentu je za iných okolností bežnou záležitosťou. Také dlhé obdobie, keď je práca parlamentu pozastavená, je však nezvyčajné. Navyše sa blíži 31. október, termín brexitu. Johnson sa podľa kritikov snažil obmedziť fungovanie parlamentu v kritickom čase, aby poslanci nezasahovali do jeho plánov na prípadný brexit bez dohody.
O spore jednomyseľne rozhodlo 11 členov súdu. Podľa Haleovej sudcovia najskôr jednomyseľne dospeli k názoru, že im prináleží právo zaoberať sa týmto sporom. Následne jednomyseľne rozhodli, že vynútená parlamentná prestávka bola nezákonná, pretože jej cieľom bolo zabrániť poslancom v práci. Podľa verdiktu súdu je Johnsonovo rozhodnutie neplatné, takže parlament sa môže zísť. Šéf Dolnej snemovne John Bercow, ktorý s pozastavením práce parlamentu tiež nesúhlasil, zvolal zasadnutie na stredu okolo poludnia.
Všetky opozičné strany po vynesení verdiktu vyzvali Johnsona na odchod z funkcie. „Vyzývam Borisa Johnsona, aby zvážil svoju pozíciu a stal sa najkratšie slúžiacim premiérom, aký tu kedy bol,“ vyhlásil šéf labouristov Jeremy Corbyn. Liberálny demokrat Chuka Umunna zas navrhol, aby sa poslanci dohodli na vytvorení krízovej vlády, ktorá nahradí terajšiu nefunkčnú. „Nie je normálne, aby sa o premiérovi konštatovalo, že konal nezákonne. Za týchto okolností očakávate, že premiér odstúpi,“ povedal Umunna pre BBC.
Johnson však demisiu zatiaľ neohlasuje. Vynesenie verdiktu súdu ho zastihlo skoro ráno v rodnom New Yorku, kde bol na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Výzvy na demisiu vo svojej prvej reakcii obišiel. „Zjavne je to verdikt, ktorý budeme rešpektovať. Nemyslím si, že je správny, budeme ale pokračovať a parlament sa, samozrejme, znovu zíde,“ vyhlásil predtým ako predčasne odletel z New Yorku do Londýna.
Podľa Johnsona je dôležité, aby 31. októbra opustila Británia EÚ, pričom sa podľa neho vláda snaží dosiahnuť s EÚ dohodu.
Verdikt Najvyššieho súdu brexit priamo neovplyvní. Výklad nepísanej ústavy sa však považoval za dôležitý aj z hľadiska toho, či si Johnson, alebo iný premiér dovolí postupovať podobne aj v iných situáciách. Viacerí poslanci označili rozhodnutie súdu za dôležité víťazstvo pre právny štát a parlamentnú demokraciu. Gina Millerová, ktorá spustila právny spor s vládou, vyzvala Johnsona, aby sa kráľovnej ospravedlnil za to, že ju požiadal, aby súhlasila s nezákonným pozastavením práce parlamentu. Johnsona tiež kritizovala za povýšenecké vyhlásenie, ktorým označil jednomyseľné rozhodnutie 11 sudcov za nesprávne.
Ako bude teraz postupovať parlament, v ktorom Johnsonova vláda nemá zabezpečenú väčšinu, je otázne. V hre sú rôzne možnosti vrátane vyslovenia nedôvery vláde či vyhlásenia predčasných volieb. Tie si želá Johnson.
Prioritou odporcov neriadeného brexitu je zabrániť odchodu Británie z EÚ bez dohody. Parlament ešte pred nútenou prestávkou prijal zákon, ktorý Johnsona v krajnom prípade zaväzuje, aby požiadal EÚ o odklad termínu brexitu. Johnson ale podľa médií hľadá spôsob, ako tento zákon obísť. Opoziční poslanci ho už varovali, že v takom prípade by mu hrozilo odvolanie z postu premiéra, súd a väzenie.