Moskva to označuje za škandál, ktorý vrhá tieň na tohtoročný vrcholný týždeň svetovej organizácie, počas ktorého v jej sídle prednesie prejavy dovedna 91 hláv štátov, 45 predsedov vlád a desiatky ministrov zahraničných vecí. Medzi prvými dnes prehovoril šéf Bieleho domu Donald Trump a v noci na stredu nášho času sa k slovu dostane aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
Šéf ruskej delegácie si zjavne ešte v poslednej chvíli upraví pripravený text prejavu. Naznačil to Kosačov, ktorý v utorok ministra Lavrova vyprevadil na moskovské vládne letisko Vnukovo II. „Pred odletom delegácie som sa na letisku zhováral so Sergejom Viktorovičom. Potvrdil mi, že túto tému mieni zahrnúť do svojho hlavného vystúpenia z tribúny Valného zhromaždenia OSN,“ citovala šéfa zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, agentúra TASS.
Lavrov je podľa Kosačova odhodlaný ostro protestovať u šéfa americkej diplomacie Mikea Pompea, s ktorým má dohodnutú schôdzku na piatok, a na postup americkej strany sa bude sťažovať generálnemu tajomníkovi OSN i lídrom kľúčových členov svetovej organizácie.
Kosačov a Sluckij sú na sankčnom zozname USA. Pred pol druha rokom sa Kosačov sťažoval na Medziparlamentnej únii v Ženeve, že Spojené štáty mu odobrali ročné víza a znemožňujú mu tak účasť na podujatiach OSN na území USA. Minulý mesiac Moskva odmietla vydať vstupné víza dvom americkým senátorom. Kosačov vtedy tento krok obhajoval tým, že sú na čiernej listine, čo je „vynútená reakcia na americké osobné sankcie, namierené proti členom parlamentu“.
USA oficiálne stanovisko nepodali
Spojené štáty oficiálne nijako nezdôvodnili neudelenie víz členom ruskej delegácie. „Podľa našich pravidiel sa nevyjadrujeme k jednotlivým prípadom žiadosti o vízum do Spojených štátov,“ citovala agentúra Interfax vyjadrenie tlačovej služby americkej ambasády v Moskve.
Kosačov, ktorý je známy ako jeden z najtvrdších kritikov Washingtonu medzi ruskými senátormi, odmietol špekulácie, že Američania jemu a jeho kolegom nestihli udeliť víza včas z technických dôvodov pre oneskorené podanie žiadostí. Pripustil však, že oficiálne stále nedostal vyrozumenie, že mu víza udeliť odmietli a jeho cestovný pas je naďalej na americkom veľvyslanectve.
Ruské ministerstvo zahraničia si dnes predvolalo amerického veľvyslanca a odovzdalo mu protestnú nótu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pohrozil Washingtonu tvrdou odpoveďou. „Je to znepokojujúce a neprijateľné. Washington nemá právo odmietnuť vydanie víz členom oficiálnej ruskej delegácie smerujúcej na Valné zhromaždenie OSN, pretože v tomto prípade nejde o dvojstranné vzťahy, ale o záväzky USA,“ upozornil. Podľa Peskova Spojené štáty mohli nanajvýš obmedziť pobyt delegácie výhradne na New York. „Na iné reštrikcie USA nemajú právo. Teraz boli pravidlá narušené, čo si bezpodmienečne vyžaduje tvrdú reakciu z našej strany,“ citoval Peskova portál denníka Kommersant.
Podľa dohody z roku 1947 o umiestení sídla Spojených národov do New Yorku sa víza pre zahraničných diplomatov pozvaných do OSN majú „udeľovať bezplatne a tak promptne, ako je to možné“. Americký zákon však podotýka, že nič v rámci dohody o sídle nesmie oslabiť schopnosť krajiny "zaistiť vlastnú bezpečnosť a úplnú kontrolu nad vstupom cudzincov na územie Spojených štátov mimo areálu sídla a jeho bezprostredného okolia“.
Na Valné zhromaždenie každý rok prichádzajú nielen lídri demokratických krajín, ale aj nemálo diktátorov. Z minulosti existujú precedensy, keď USA niektorým politikom odmietli udeliť víza. Stalo sa to napríklad niekdajšiemu palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi, ktorý sa tak v roku 1998 nemohol zúčastniť na Valnom zhromaždení OSN.
Problémy s americkými vízami mali tento rok aj iránski diplomati. Hoci iránskeho prezidenta Hasana Rúháního USA do krajiny vpustili, pohyb mu obmedzili len na trasu medzi manhattanským sídlom OSN a budovou iránskej misie, pričom viacerí členovia jeho sprievodu víza nedostali.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.