Energického lídra ľudovcov to však neoslabilo. Naopak, kým pred dvoma rokmi získal 31,5 percenta hlasov, teraz podľa posledných prieskumov môže rátať s 34 percentami. Vina za rozpad predchádzajúcej koalície plne dopadla na nacionalistickú a protiimigračnú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ) a najmä jej vtedajšieho šéfa i vicekancelára Heinza-Christiana Stracheho, ktorého potopila korupčná aféra Ibizagate. Slobodní majú teraz vyhliadky na 20 percent hlasov, o 6 percentuálnych bodov menej, než získali v októbri 2017.
Oslabená vyjde z volieb zrejme aj hlavná opozičná strana; preferencie sociálnych demokratov (SPÖ) dosiahli v najnovšom prieskume iba 22 percent, kým v posledných voľbách mali 27. Naopak, výrazne by si mali polepšiť menšie strany. Takmer dvojnásobný zisk oproti roku 2017 sľubujú prieskumy liberálom z NEOS (8 percent) a až trojnásobný Zeleným (12 percent).
„Prieskumy verejnej mienky sú také jednoznačné, že všetci vedia, že Sebastian Kurz bude znova kancelárom,“ tvrdí politologička z Innsbruckej univerzity Lora Hayeková. „Otázkou je iba to, s kým bude vládnuť,“ povedala pre agentúru ČTK.
Možnosti, ako by mohla vyzerať budúca vláda, sú v podstate tri. Najpravdepodobnejšia z nich je podľa Hayekovej tá, že Kurz do vlády opäť prizve FPÖ. „Obsahovo nemajú príliš veľké rozdiely a v zásade sú obe strany pripravené pokračovať vo vládnej spolupráci,“ poznamenala innsbrucká politologička.
Uľahčiť obnovenie koalície by mohla okrem iného postava nového predsedu FPÖ. Stracheho totiž nahradila „vľúdna tvár“ FPÖ, umiernenejší bývalý minister dopravy z predchádzajúcej Kurzovej vlády Norbert Hofer, ktorý predvlani len tesne prehral prezidentské voľby. Podľa pozorovateľov však obnovenie koalície bude vo veľkej miere závisieť od toho, či sa Hofer dokáže vzdať podpredsedu FPÖ, „zlého muža“ svojej strany Herberta Kickla. Kurz už dal totiž jasne najavo, že bývalého kontroverzného ministra vnútra si vo svojom budúcom kabinete neželá.
V hre je viacero možností
Vylúčený nie je ani variant návratu k veľkej koalícii ÖVP a SPÖ, ktorá vládla Rakúsku po vojne dovedna 44 rokov. „Z oboch strán by to ale bola nechcená, účelová koalícia,“ nazdáva sa Hayeková. Ani ľudovci, ani sociálni demokrati by podľa nej z takej spolupráce príliš nezískali.
Veľa sa najnovšie špekuluje o trojkoalícii ľudovcov so Zelenými a liberálmi. Táto zostava sa už zdá byť menej exotická ako donedávna – nielen pre rapídny nárast preferencií menších strán, ale aj preto, že ťažiskovou témou v terajšej kampani neboli imigranti ako pred dvoma rokmi, ale klimatická kríza.
Pochopil to aj Kurz, ktorého ľudovci len štyri dni pred voľbami hlasovali v parlamente za vyhlásenie stavu klimatickej núdze v Rakúsku, kým ich bývalí koaliční partneri z FPÖ sa ako jediná strana postavili proti s odôvodnením, že ide len o pokus vytvoriť atmosféru hystérie. Podľa prieskumu agentúry Public Opinion Strategies si až takmer 30 percent Rakúšanov želá, aby Kurz vytvoril vládu práve so Zelenými a NEOS-om. Po výmene partnerov by síce jeho nový kabinet musel korigovať doterajší kurz, mladý líder sa však už viackrát ukázal ako pružný pragmatik, ktorý si dokáže spočítať výhody a nevýhody politických spojenectiev.