Kurz sa chystá na druhú vládu

Prekvapenie sa nekoná. Sebastian Kurz po dnešných predčasných parlamentných voľbách v Rakúsku bude zrejme opäť premiérom. Jeho Rakúska ľudová strana (Österreichische Volkspartei - ÖVP) zvíťazila voľby so ziskom 38,4 percenta hlasov.

29.09.2019 09:14 , aktualizované: 21:52
Rakúsko / voľby / Foto: ,
Sebastian Kurz po ukončení predčasných parlamentných volieb v Rakúsku sa prihovára svojim podporovateľom, Viedeň, 29. september 2019
debata (53)

Vyplýva to z predbežných výsledkov (bez zrátania hlasov odovzdaných poštou a na základe voličských preukazov), ktoré oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Peschorn, informovala televízia OE24.

Na druhom mieste skončila Sociálnodemokra­tická strana Rakúska (Sozialdemokra­tische Partei Österreichs – SPÖ), získala 21,5 percenta hlasov. Za ňou nasleduje Slobodná strana Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs – FPÖ), ktorá dostala 17,3 percenta hlasov, čo je o 9 percentuálnych bodov menej než pred dvoma rokmi. Štvrtí skončili Zelení (12,4 percenta) a do parlamentu sa dostala aj strana NEOS – Das Neue Österreich und Liberales Forum, so ziskom 7,4 percenta.

Zverejnené výsledky ešte nezahŕňajú približne pätinu hlasov voličov. Vydaných bolo totiž rekordných 1,07 milióna voličských preukazov. Sčítavanie hlasov zaslaných poštou bude prebiehať v pondelok, vo štvrtok sa budú zrátavať aj zvyšné hlasy, ktoré voliči odovzdali mimo miesta svojho trvalého bydliska. Definitívne oficiálne výsledky budú zverejnené 16. októbra po zasadnutí rakúskej volebnej komisie.

Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer) zablahoželal Sebastianovi Kurzovi k víťazstvu v predčasných parlamentných voľbách v Rakúsku. „Teším sa na ďalšiu výbornú spoluprácu medzi našimi krajinami v bilaterálnej oblasti aj na európskej úrovni,“ tlmočila premiérov pozdrav jeho hovorkyňa Patrícia Macíková.

S kým Kurz zostaví novú vládu?

Otázkou po voľbách však zostáva, s kým Kurz vytvorí novú vládu – či sa znova pokúsi o koalíciu s krajnou pravicou, alebo bude hľadať iného koaličného partnera či partnerov.

Už predvolebná kampaň naznačila, že o budúcom šéfovi vlády je akoby rozhodnuté. Podľa politologičky Lory Hayekovej z univerzity v Innsbrucku bola predvolebná kampaň po dlhom čase bez skutočného „kancelárskeho duelu“, teda súboja kandidátov dvoch hlavných politických strán. „Prieskumy verejnej mienky boli také jednoznačné, že všetci vedia, že Kurz bude znovu kancelárom. Otázka je, s kým bude vládnuť,“ povedala v rozhovore pre ČTK Hayeková.

Možností, ako by mohla vyzerať nová vláda, je viacero. Najviac sa diskutovalo o opätovnom vytvorení koalície ľudovcov s FPÖ. Obnovenie koalície, ktorá padla pre korupčnú aféru Ibizagate vtedajšieho šéfa krajnej pravice Heinza-Christiana Stracheho, uľahčuje výmena vo vedení FPÖ. Novým šéfom protiimigračnej strany sa stal bývalý kandidát v prezidentských voľbách Norbert Hofer, ktorý je označovaný za „vľúdnu tvár“ strany.

Vylúčená nie je ani veľká koalícia ľudovcov a sociálnych demokratov, ktorá vládla vyše desaťročia. „Z oboch strán by to ale bola nechcená, účelová koalícia,“ povedala Hayeková. Ani ľudovci, ani sociálni demokrati by podľa nej z takej spolupráce veľa nezískali.

Kurz navyše po nástupe do vedenia ľudovcov v roku 2017 ukončil poslednú veľkú koalíciu sociálnych demokratov a ľudovcov, čo zdôvodňoval paralýzou a vzájomným súperením oboch strán. V predvolebnej televíznej debate šéfka sociálnych demokratov Pamela Rendiová-Wagnerová tiež vyhlásila, že 33-ročný Kurz je stále mladý a mal by sa učiť zo svojich chýb, akou bolo aj vytvorenie koalície s krajnou pravicou.

Podľa politológa Viedenskej univerzity Markusa Wagnera Kurz bude chcieť vyrokovať takú koaličnú dohodu, ktorá bude pre jeho stranu výhodnejšia, ako bola tá predchádzajúca. Nebude sa preto zdráhať lavírovať medzi SPÖ a FPÖ. Nakoniec si vyberie do koalície toho partnera, ktorý mu najviac ustúpi. V prípade krajnej pravice, ktorá sa vo voľbách výrazne oslabila, bude zrejme trvať na tom, aby vo vláde nebol kontroverzný niekdajší minister vnútra Herbert Kickl, terajší podpredseda krajnej pravice.

Jednou z možností, o ktorej sa v uplynulých týždňoch začalo v Rakúsku špekulovať, je aj trojkoalícia ľudovcov, Zelených a liberálnych NEOS. Rakúsko však nemalo trojkoalíciu od roku 1947, keď z koalície s ľudovcami a so sociálnymi demokratmi odišli komunisti. „Navyše rozdiely medzi ľudovcami a Zelenými sú relatívne veľké,“ zdôraznil Wagner.

Na druhej strane aj v kampani sa na rozdiel od predchádzajúcich volieb oveľa viac hovorilo o klimatickej zmene a ochrane životného prostredia. „Súvisí to aj s tým, že voľby sa konajú na jeseň po druhom najteplejšom lete všetkých čias. Celé leto sa v spoločnosti hovorilo o klíme,“ zdôraznila Hayeková. Aj preto očakávala posilnenie Zelených, ktorí sa v minulých voľbách do parlamentu nedostali.

Téma migrácie, ktorá dominovala vo voľbách pred dvoma rokmi, zostala tentoraz v úzadí. Krajná pravica sa síce snažila dostať ju ako svoju hlavnú tému do debát, ale bez väčšieho úspechu.

Sebastian Kurz (33)

  • narodil sa 27. augusta 1986 vo Viedni, vyrástol vo štvrti Meidling, kde žije doteraz

po skončení gymnázia a základnej vojenskej služby študoval právo na Viedenskej univerzite, štúdium nechal, aby sa mohol viac sústrediť na politiku

  • riadil mládežnícku organizáciu ľudovcov, stal sa mestským poslancom, neskôr pracoval na ministerstve vnútra
  • v roku 2013 bol prvý raz zvolený za poslanca parlamentu, dostal najviac preferenčných hla­sov
  • ako 27-ročný sa po voľbách stal najmladším ministrom v rakúskej vláde a zároveň najmladším šéfom diplomacie v EÚ
  • od médií dostal prezývku Wunderwuzzi (zázračné dieťa), jeho ľudovci vo voľbách v roku 2017 porazili sociálnych demokratov
  • ako 31-ročný sa v decembri 2017 stal najmladším kancelárom v histórii Rakúska a najmladším úradujúcim premiérom v EÚ
  • premiérom bol 17 mesiacov, jeho vláda s krajnou pravicou padla pre korupčný škandál Ibizagate vtedajšieho vicekancelára a šéfa krajnej pravice Heinza-Christiana Stracheho
  • stúpenci ho označujú za energického a výkonného, podľa odporcov sa príliš ponáhľa a nespolupracuje s ostatnými
  • je slobodný, žije so Suzanne Thierovou, s ktorou sa pozná od školských čias

Ibizagate

Koalícia ÖVP a FPÖ mala pôvodne vládnuť až do jesene 2022. K jej rozpadu však došlo po zverejnení kompromitujúceho videozáznamu, nakrúteného tajne na španielskom ostrove Ibiza. Je na ňom totiž zachytený dnes už expredseda FPÖ a bývalý vicekancelár Heinz-Christian Strache spolu s ďalším predstaviteľom FPÖ Johannom Gudenusom, ako pred voľbami z roku 2017 diskutujú o možných nelegálnych daroch pre svoju stranu. Strache údajnej príbuznej jedného ruského oligarchu výhľadovo sľubuje verejné zákazky, ak mu pomôže k úspechu.

Strache po tomto škandále odstúpil z postu vicekancelára, na čo Kurz odvolal ministra vnútra, Stracheho spolustraníka Herberta Kickla. Koaličnú vládu následne opustili aj zvyšní ministri z FPÖ a parlament neskôr aj s podporou FPÖ vyslovil Kurzovi nedôveru. Moci v krajine sa nakoniec ujala začiatkom júna úradnícka vláda, ktorej predsedá ako dočasná kancelárka bývalá sudkyňa Ústavného súdu Brigitte Bierleinová.

Predčasné parlamentné voľby v Rakúsku boli teda aj skúškou toho, ako tento škandál okolo Stracheho ovplyvnil FPÖ.

Viedenská prokuratúra vo štvrtok navyše oznámila, že voči Strachemu vedie vyšetrovanie pre podozrenie zo sprenevery. Tej sa údajne dopustil spolu s niekdajšou vedúcou svojej kancelárie a bývalým ochrankárom, keď neprípustnou fakturáciou spôsobovali FPÖ majetkové škody. V piatok priniesli zase viaceré rakúske média správy, že FPÖ žiada, aby Strache vrátil sumu 11.500 eur. Mesačný príspevok na nájomné vo výške 2500 eur mu totiž strana vyplácala aj po tom, ako odstúpil zo svojej funkcie.

Ďalšie sporné využitie finančných prostriedkov sa týka financovania výstavby plota okolo súkromného domu súčasného predsedu FPÖ Norberta Hofera. Toto opatrenie malo podľa informácií FPÖ zaistiť Hoferovu bezpečnosť pred prezidentskými voľbami v roku 2016, v ktorých kandidoval.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #Sebastian Kurz #parlamentné voľby v Rakúsku