Prvé voľby Kurz vyhral v roku 2017. Po nich poskladal koalíciu s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Tá sa však v máji rozpadla po škandále Ibizagate. Aféra sa týkala nahrávky dnes už bývalého šéfa slobodných Heinza-Christiana Stracheho. Z tajne urobeného a zverejneného videa vyplývala jeho ochota vymeniť vládne kontrakty za pozitívne správy o FPÖ v médiách.
Dobrý pád vlády
Kurz si po prevalení škandálu len želal obmeniť vládu, ale tá nakoniec padla. Pre ľudovcov to však bol dobrý scenár. Podľa neoficiálnych výsledkov získali v nedeľu 37,5 percenta hlasov a 71 kresiel v 183-člennej dolnej komore parlamentu. Je to o deväť viac ako v roku 2017.
Ľudovci pod vedením Kurza narástli a všetci ich hlavní konkurenti oslabili. Druhou najsilnejšou stranou v Rakúsku sú sociálni demokrati, ktorých podporilo 21,2 percenta hlasujúcich. V roku 2017 SPÖ dostala 26,9 percenta.
Po Ibizagate sa jasne prepadli slobodní. V roku 2017 hlasovalo za krajnú pravicu 26 percent Rakúšanov, teraz len 16,2 percenta.
Pre Kurza to znamená návrat na post kancelára. Jeho pragmaticko-populistická politika Rakúšanom v tejto chvíli vyhovuje. Bojuje proti utečencom, ale zároveň je proeurópsky. Udržiava dobré vzťahy s radikálnymi lídrami, ako je maďarský premiér Viktor Orbán. Ale Kurz neváhal podporiť obmedzenie sociálnych dávok pre cudzincov pracujúcich v Rakúsku, čo sa dotkne najmä ľudí z krajín východnej Európy.
Foto: Reuters, Leonhard Foeger
Komu dá Kurz prednosť pri vytváraní vlády? Do úvahy pripadajú takmer všetky varianty. Návrat k spojenectvu s krajnou pravicou. Alebo tradičná veľká koalícia so sociálnymi demokratmi. Či nezvyčajné spojenie so Zelenými a liberálmi z NEOS.
Zelená vlna
Ekologická strana môže byť okrem ľudovcov najspokojnejšia zo všetkých politických subjektov. Podľa niektorých pozorovateľov sa dokonca dá povedať, že v rakúskych predčasných voľbách zabodovala mladá švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová. Skvelý výsledok Zelených v hlasovaní ukázal, že Rakúšanov zaujímajú témy životného prostredia a globálneho otepľovania. Ekologická strana získala vo voľbách v roku 2017 iba 3,8 percenta hlasov a ani sa nedostala do parlamentu. V nedeľu to už bolo 13,8 percenta a Zelení sú tak vážnym adeptom na vstup do vlády.
"Súčasný vývoj im skutočne pomohol. Hovorím tu o Grete Thunbergovej a klimatických protestoch,“ vyhlásil v televízii ORF na adresu Zelených predstaviteľ SPÖ Thomas Drozda. Časť voličov sociálnych demokratov pri hlasovaní pravdepodobne uprednostnila ekológov. Liberálny denník Die Presse v komentári vyzval Zelených, aby zabránili opätovnému vzniku koalície ľudovcov a slobodných.
"ÖVP by sa musela radikálne zmeniť. Musíme sa zamyslieť, či koalícia s ňou dáva vôbec zmysel,“ citovala agentúra AFP volebného lídra Zelených Wernera Koglera.
Podľa politológa Franza Fallenda z univerzity v Salzburgu sa ešte len ukáže, na čom by sa ľudovci a ekológovia dokázali zhodnúť. "Kurz v kampani zdôrazňoval úspechy, ktoré sa podľa neho podarilo dosiahnuť v koalícii so slobodnými. Týka sa to aj obmedzovania migrácie, čo bola dôležitá téma vo volebnom programe ÖVP. Zelení chcú v tejto oblasti liberálnejšiu politiku. Kritizovali ľudovcov, že tí zabudli na vlastné kresťansko-sociálne korene. Okrem toho Zelení a mnoho ďalších expertov vyčítali predchádzajúcej vláde jej vlažný prístup k riešeniu klimatickej politiky. Koalícia ÖVP so slobodnými či sociálnymi demokratmi sa však zdá byť ešte vzdialenejšia. Spojenie Kurza so Zelenými je určite možnosť, ktorú budú seriózne zvažovať,“ uviedol pre Pravdu Fallend.
Rakúske voľby
| Ľudovci | 37,5 %, 71 kresiel v 183-člennej dolnej komore parlamentu |
|---|---|
| Sociálni demokrati | 21,2 %, 40 kresiel |
| Slobodní | 16,2 %, 31 kresiel |
| Zelení | 13,8 %, 26 kresiel |
| Liberáli – NEOS | 8,1 %, 15 kresiel |