Po prvý raz od vyhlásenia nezávislosti vo vláde nebude Demokratická strana Kosova, pričom postavenie jej zakladateľa, súčasnej hlavy štátu Hashima Thaçiho, sa výrazne oslabí. V poli porazených skončilo aj zoskupenie Ramusha Haradinaja, doterajšieho premiéra, ktorý po tom, čo ho osobitný tribunál kvôli vyšetrovaniu jeho vojnovej minulosti predvolal do Haagu, odstúpil a vyvolal tak predčasné voľby. Strana ďalšieho vojnového veliteľa Fatmira Limaja, o ktorého sa pred časom Haag tiež zaujímal, sa dokonca nedostala ani do parlamentu.
Pravdepodobného budúceho premiéra Kurtiho ani volebnú líderku LDK Vjosu Osmaniovú nik nemôže podozrievať, že by mali na svojich rukách krv. Kurtiho síce v Srbsku za organizovanie separatistických protestov odsúdili a zo tri roky si aj odsedel, ale v radoch UÇK nebojoval a rovnako ako Osmaniová patrí k novej generácii politikov. Od nich voliči očakávajú skoncovanie s rozbujnenou korupciou, klientelizmom, kriminalitou a hospodárskou stagnáciou, typickými črtami vlád, ktoré boli pri moci vďaka vojnovým zásluhám.
„To, čo majú Kurti a Osmaniová spoločné, je politická neskúsenosť v štátnických záležitostiach,“ myslí si kosovský analytik Behljulji Beqaj. „Je niečo iné viesť stranu a iné štát. Na druhej strane práve v tom je ich šanca, že pohnú s niektorými vecami – prečistia situáciu v polícii, súdnictve a vo vzťahoch s Belehradom,“ povedal Beqaj pre BBC.
Kurti a Osmaniová sa netaja, že chcú vytvoriť koalíciu. Ich strany budú mať dohromady v parlamente pohodlnú väčšinu, ktorú si ešte môžu poistiť, ak priberú desať poslancov zvolených za srbskú menšinu. Tí v minulosti boli súčasťou koalícií aj Thaçiho aj Haradinajových vlád. Spoluprácu so srbskou menšinou označil Kurti za svoju prioritu „Prvý týždeň (po zostavení vlády), plánujem začať dialóg s miestnymi Srbmi. Nebude to dialóg o zmierení – Srbi z Kosova nespravili nič ani mne, ani Kosovu – ale dialóg o rozvoji, ktorý nás dovedie k spolupráci v spoločnosti,“ citovala ho BBC.
Na otázku, či zruší stopercentné clá, ktoré na tovar zo Srbska uvalila pred rokom Haradinajova vláda, čo viedlo k zablokovaniu dialógu medzi Prištinou a Belehradom, Kurti sľúbil, že tento krok v priebehu prvého mesiaca prehodnotí a zamení ho „opatreniami recipročnými voči Srbsku“. Na zrušenie likvidačných ciel voči Belehradu už dlhšie vyzývajú Európska únia i USA. „Stopercentné clá budú dočasne zrušené alebo zamenené iným symbolickým opatrením,“ predpovedá kosovský politológ Shpetim Gashi. „Bolo to populistické rozhodnutie a ako je známe, také rozhodnutia neprežijú dlho,“ uviedol Gashi pre BBC.