Vyhlásenie laureáta Nobelovej ceny za mier v Osle.
Nórsky Nobelov výbor Abiyho Ahmeda Aliho ocenil za jeho snahu dosiahnuť mier a medzinárodnú spoluprácu, a predovšetkým za jeho rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou.
Mierová dohoda, ktorá bola podpísaná vlani, vyriešila 20-ročnú patovú situáciu vo vzťahoch medzi Etiópiou a Eritreou, ktorá nasledovala po vojne v rokoch 1998 – 2000.
Za mier ešte musí ešte zabojovať
Abiy Ahmed Ali prepustil politických väzňov a všetkých väznených novinárov. Do vlády priviedol ženy. Inicioval a uzavrel mierovú dohodu so susednou Eritreou. Nedávno pomáhal upokojovať chaotickú situáciu v Sudáne, aj spor medzi Keňou a Somálskom. V Etiópii zaviedol program výsadby miliónov stromov. Za rok a pol v úrade etiópskeho premiéra 43-ročný Abiy Ahmed stihol toho dosť. Získal si veľa obdivovateľov i kritikov. A dnes aj Nobelovu cenu za mier, takmer tak rýchlo od nástupu do úradu ako bývalý šéf Bieleho domu Barack Obama. O zabezpečenie mieru a stability vo svojej krajine však musí Ahmed ešte zabojovať.
Nobelov výbor tentoraz nevyvolal svojím rozhodnutím veľkú polemiku. Ahmedovi udelil prestížnu cenu za „jeho úsilie o dosiahnutie mieru a prospech medzinárodnej spolupráci, najmä za jeho rozhodujúcu iniciatívu vyriešiť pohraničný konflikt so susednou Eritreou“. Výbor spomenul aj eritrejského prezidenta Isaiasa Afwerkiho, v prípade etiópskeho prezidenta však ocenil aj začatie demokratických reforiem v krajine. Podľa predsedkyne Nobelovho výboru Berit Reissovej-Andersenovej sa niektorým ľuďom môže zdať ocenenie najmladšieho premiéra v Afrike predčasné, podľa výboru však „úsilie Abiya Ahmeda práve teraz potrebuje uznanie a zaslúži si povzbudenie“.
„Sme hrdý ako národ,“ uviedol v reakcii na ocenenie úrad etiópskeho premiéra. „Toto uznanie je víťazstvom pre všetkých Etiópčanov a výzvou posilniť naše odhodlanie urobiť Etiópiu prosperujúcim národom pre všetkých,“ dodal.
Ahmed bol po švédskej aktivistke Grete Thunbergovej najviac tipovaným favoritom na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier a podľa mnohých si ju zaslúži. „Mierovou dohodou ukončil dlhoročný konflikt s Eritreou a zároveň robí demokratické reformy,“ komentoval ocenenie Ahmeda pre agentúru Reuters Asle Sveen, ktorý napísal viacero kníh o Nobelovej cene mieru. „Kroky, ktoré podnikol premiér Ahmed, sa môžu stať skvelým príkladom pre krajiny Afriky a ďalších oblastí sveta, aby pred bojmi dali prednosť záujmom obyvateľov,“ reagoval generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý bol vlani v júli pri podpise dohody medzi Etiópiou a Eritreou. „Ukázal, že s trpezlivosťou, odvahou a presvedčením sa mier dá dosiahnuť,“ vyhlásil zas generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Dohoda ukončila takmer 20-ročný konflikt medzi susednými krajnami. Zmierenie s Eritreou avizoval Ahmed už pri svojej inaugurácii vlani v apríli. Premiérom, prvým z najväčšieho etnika Oromov, ktorí boli v krajine dlho marginalizovaní, sa stal po tom, čo jeho predchodca odstúpil po vyše dvoch rokoch protivládnych protestov. Ahmed, bývalý vojak so špecializáciou na kybernetickú bezpečnosť, ktorý neskôr vyštudoval politológiu a filozofiu, sľúbil zmenu – demokraciu a ekonomické reformy. A to, čo sľúbil, začal aj plniť. Zrušil výnimočný stav a zákaz opozičných politických strán, cenzúru, prepustil väznených novinárov, niektorých bývalých disidentov vymenoval do významných funkcií a prepustil tých, ktorí sú podozriví z korupcie či potláčania ľudských práv. Posilnil postavenie žien v spoločnosti, tvoria polovicu jeho vlády a takmer rok má Etiópia tiež prezidentku.
K ideálu je však ďaleko. Vďaka dohode sa medzi dlhoročnými rivalmi Etiópiou a Eritreou obnovili diplomatické vzťahy, letecké linky a telefónne spojenie. Emotívne boli zvítania rozdelených rodín, ktoré sa prvý raz po dvoch desaťročiach znovu stretli. Dohoda viedla vlani v júli k otvoreniu hraníc, lenže tie sa v decembri bez oficiálneho vysvetlenia zatvorili. Odďaľuje sa aj podpis obchodných dohôd a vnútrozemská Etiópia stále nemá prístup do eritrejských prístavov.
Ahmed sľúbil slobodné voľby v roku 2020. Ich usporiadanie by však mohlo zmariť rastúce etnické napätie v krajine. Aj samotný Ahmed sa stal terčom pokusu o atentát. „Práca Abiya Ahmeda zďaleka nie je hotová,“ uviedla medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International. „Toto ocenenie by ho malo tlačiť a motivovať k riešeniu zostávajúcich problémov v oblasti ľudských práv, ktoré môžu zvrátiť to, čo sa dosiahlo. Naliehavo sa musí zabezpečiť, aby sa riešilo etnické napätie, pre ktoré hrozí nestabilita a ďalšie porušovanie ľudských práv,“ dodala organizácia vo svojom vyhlásení.
Podľa šéfa Nórskej rady pre utečencov Jana Egelanda Etiópia dosiahla v uplynulom období veľký pokrok, zároveň ho šokovali milióny Etiópčanov, ktorí museli opustiť svoje domovy pre etnické násilie. „Abiy Ahmed si teraz musí za svoju prioritu stanoviť vyriešenie etnického napätia a musí neúnavne pracovať na zabezpečení mieru pre svoj ľud,“ dodal Egeland.
Amnesty International ocenila udelenie Nobelovej ceny za mier Abiymu Ahmedovi
Ľudskoprávna organizácia však zároveň dodala, že táto pocta by ho mala podnietiť k tomu, aby urýchlil reformy v krajine týkajúce sa ľudských práv. „Od nástupu do úradu v apríli 2018 zreformoval bezpečnostné zložky, zmenil prísne spoločenské zákony, aj tie, ktoré sa týkajú charitatívnych organizácií, a dohodol mierovú dohodu so susednou Eritreou, ktorá ukončila dve desaťročia trvajúce konfliktné vzťahy,“ vyhlásila AI.
Ako ďalej uviedla táto ľudskoprávna organizácia, Abiy Ahmed takisto pomohol dosiahnuť dohodu medzi sudánskymi vojenskými lídrami a civilnou opozíciou, čím sa ukončili niekoľkomesačné protesty. Jeho práca však „ešte ani zďaleka nie je ukončená,“ dodala.
Laureátovi zablahoželali aj Jens Stoltenberg a Antonio Guterres
Abiymu Ahmedovi na Twitteri zablahoželal aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Etiópsky premiér podľa neho dokázal, že s trpezlivosťou, odvahou a presvedčením je mier možný. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres tiež na margo udelenia Nobelovej ceny mieru Abiymu Ahmedovi uviedol, že spomínaná mierová dohoda otvorila pre región tzv. Afrického rohu nové možnosti, čo sa týka bezpečnosti a stability.
Nobelovu cenu mieru v roku 2018 získali konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová, ktorí boli ocenení za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň vo vojnách a ozbrojených konfliktoch.
Predvlaňajšiu Nobelovu cenu mieru udelili Medzinárodnej kampani za zákaz jadrových zbraní (ICAN) so sídlom v Ženeve. V roku 2016 toto prestížne ocenenie získal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Súčasťou ocenenia v každej kategórii je finančná odmena vo výške deviatich miliónov švédskych korún (830.000 eur).
V širšom okruhu favoritov sa tento rok okrem Thunbergovej nachádzali aj mediálne menej známe osobnosti. Šancu získať prestížne ocenenie mali napríklad hongkongský prodemokratický aktivista Nathan Law, africké bojovníčky za ľudské práva a proti násiliu Líbyjčanka Hádžar Šarífová a Somálka Ilwad Elmanová. Z organizácií mali šancu uspieť Reportéri bez hraníc alebo Koalícia pre kontrolu zbraní (Control Arms Coalition).
Medzi nominovanými boli aj brazílsky vodca domorodého obyvateľstva Raoni Metuktire, ktorý je pokladaný za legendu hnutia za ochranu Amazonského pralesa a jeho obyvateľov, pápež František za prácu pre migrantov a propagáciu práva na azyl, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a jeho šéf Filippo Grandi, či Medzinárodný záchranný výbor (IRC).