EÚ a USA chcú pribrzdiť Turecko

Európska únia vyzvala Turecko, aby zastavilo jednostrannú vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii. Zhodla sa na tom Rada EÚ pre zahraničné veci, na ktorej Slovensko zastupoval šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Krajiny únie by mali koordinovať embargo na predaj zbraní Turecku. Zaviedlo ho už Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko Holandsko a Česko. Americký prezident Donald Trump oznámil, že na protest proti invázii Ankary do Sýrie schválil ekonomické sankcie voči súčasným aj bývalým tureckým lídrom.

, , 14.10.2019 11:28, aktualizované: 23:54
debata (45)

Česko v pondelok pozastavilo platnosť licencií na vývoz vojenského materiálu do Turecka. Na Twitteri o tom informoval vicepremiér a minister vnútra Jan Hamáček po tom, ako o tejto téme rokoval s premiérom Andrejom Babišom a ministrom priemyslu a obchodu Karlom Havlíčkom.

„Náš export v oblasti obranného priemyslu nie je vôbec závratný, ide o 130 až 140 miliónov korún (5,03 až 5,42 milióna eur),“ uviedol ešte pred rokovaním minister Havlíček.

Podľa Lajčáka záujmom Slovenska je mierové riešenie konfliktu v Sýrii, realizácia politického procesu pod záštitou OSN a rešpektovanie demokratických princípov a ľudských práv. O efektívnom postupe v súvislosti so zbraňovým embargom proti Turecku bude rokovať pracovná skupina Rady EÚ. Na summite únie, ktorý sa začína vo štvrtok, budú o situácii v Turecku rokovať aj lídri členských štátov vrátane slovenského premiéra Petra Pellegriniho.

Vojnové zločiny?

Ankara spustila minulý týždeň vojenskú operáciu Prameň mieru v severovýchodnej Sýrii. Stalo sa to po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil stiahnutie vojakov USA z oblasti. Tí doteraz spolupracovali so Sýrskymi demokratickými silami (SDF), ktoré do veľkej miery tvoria kurdskí bojovníci.

Ich však Ankara pokladá za teroristov. Turecko tvrdí, že akcia je zameraná na boj s extrémistami a na vytvorenie bezpečnej zóny v oblasti, v ktorej by boli sýrski utečenci. Americký minister obrany Mark Esper pripustil, že Turecko možno pácha vojnové zločiny.

Objavili sa správy o vraždení civilistov. Medzi nimi je vraj aj kurdská politička Hevrin Chálifová. Členovia Tureckom podporovanej vojenskej skupiny ju údajne znásilnili a ukameňovali. Esper však obhajuje rozhodnutie Trumpa stiahnuť sa. Tvrdí, že Ankara potom začala vojenskú operáciu proti vôli Washingtonu.

Americký prezident v pondelok povedal, že zhruba 1000 amerických vojakov, ktorým nariadil, aby sa stiahli zo Sýrie, naďalej ostane na Blízkom východe, aby tam zabránili hrozbe oživenia Islamského štátu (IS).

Trump to oznámil v písomnom vyhlásení. V ňom dal jasne najavo, že sťahujúce sa jednotky amerických vojakov Sýriu úplne opustia, informovala agentúra AP. Trump uviedol, že vojaci sa „premiestnia“, no zostanú v blízkovýchodnom regióne.

Ich nadchádzajúcu misiu pritom opísal ako „monitorovanie situácie“ a predchádzanie „opakovania roku 2014“, v ktorom bojovníci IS z Sýrie prešli do susedného Iraku a prevzali tam kontrolu na severom a západom krajiny. Americký prezident zároveň potvrdil, že malý počet amerických vojakov, ktorí sú na vojenskej základni na juhu Sýrie, tam aj naďalej ostane.

V rovnakom vyhlásení podľa AP Trump taktiež oznámil, že na protest proti invázii Ankary do Sýrie schválil ekonomické sankcie voči súčasným aj bývalým tureckým lídrom, ktoré však na nich zjavne neuvalil okamžite, píše agentúra AFP.

Americký prezident zároveň oznámil zvýšenie ciel na oceľ dovážanú z Turecka a tiež okamžité zastavenie obchodných rokovaní s Ankarou. „Som plne pripravený rýchlo zničiť turecké hospodárstvo, ak tureckí vodcovia budú pokračovať v tejto nebezpečnej a deštruktívnej ceste,“ napísal Trump na Twitteri.

Komplikovaná situácia

Napĺňajú sa obavy, že na slobodu sa môžu dostať príslušníci teroristickej organizácie Islamský štát, ktorých v oblasti zadržiavali SDF. Asi 800 ich rodinných príslušníkov využilo vojnový chaos a utiekli z tábora Ajn Ísa. Situácia v severovýchodnej Sýrii sa ešte môže skomplikovať. Kurdské sily sa dohodli s Damaskom, že vláda vyšle do oblasti vojakov. Podľa experta na Sýriu Samera Abbouda však režim Bašara Asada v prvom rade týmto sleduje vlastné záujmy.

"Damask čakal, kým sa situácia na bojisku zmení v neprospech SDF. Potom došlo k dohode založenej na požiadavkách režimu, ktorý spravil len niekoľko ústupkov. Tie neznamenajú vážnu politickú zmenu v Sýrii,“ uviedol pre Pravdu Abboud z Villanovovej univerzity v Pensylvánii.

"Režim sa snaží ovládnuť ďalšie oblasti v krajine, čo je kľúčový strategický cieľ aj pre Rusko a Irán. Predpokladám, že teraz dôjde k tomu, že Damask pomôže presadiť niektoré turecké stratégie. Týka sa to najmä potlačenia SDF, umožnenia návratu niektorých utečencov a podobne. Neverím, že turecká armáda chce dlhodobo okupovať región. Hlavným cieľom Ankary je eliminovať SDF,“ vysvetlil Abboud.

Heiko Maas: Je dôležité, aby sme s Tureckom pokračovali v dialógu

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas vyhlásil v pondelok pred rokovaním šéfov diplomacií Európskej únie v Luxemburgu, že zatiaľ nechce, aby sa na tureckú vojenskú ofenzívu na severe Sýrie reagovalo hospodárskymi sankciami. Považuje za dôležité, aby dialóg s Tureckom pokračoval, pričom pripomenul, že na úteku je už viac ako 100 000 ľudí, informovala agentúra DPA.

„To, čo sa deje na severe Sýrie, je pre nás dôvodom na veľké obavy,“ uviedol Maas. „Už teraz to spôsobuje katastrofálne humanitárne následky, situácia v oblasti bude kompletne politicky destabilizovaná, čo má tiež vplyv na mierový proces v Sýrii. Ale je dôležité, aby sme s Tureckom pokračovali v dialógu, aby sme mohli naň vyvíjať tlak. Avšak, keby sa nedosiahol úspech, musia sa pripraviť ďalšie opatrenia,“ dodal šéf nemeckej diplomacie.

(Zdroj: TASR)

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #sankcie #turecko #Recep Tayyip Erdogan #Donald Trump #Heiko Maas
Flowers