O Trumpovom rozhovore s Erdoganom informoval americký viceprezident Mike Pence, s tým, že urýchlene odcestuje na rozhovory do Turecka. „Spojené štáty nedali Turecku zelenú na inváziu do Sýrie,“ vyhlásil Pence len dve hodiny potom, čo si jeho šéf verejne umyl ruky na osudom najspoľahlivejších spojencov USA v bojoch proti džihádistom z tzv. Islamského štátu, a pozval „Rusko, Čínu, alebo Napoleona Bonaparteho“, aby Kurdov zachránili.
Úlohy pomôcť ohrozeným Kurdom sa na podnet Moskvy ujal jej chránenec, sýrsky režim Bašara Asada. Na videu, nasnímanom v pondelok na ceste pri meste Kobane vidieť, ako sa míňajú vejúcimi štátnymi vlajkami vyzdobené vojenské kolóny USA a sýrskej vlády. Kým Američania dokončovali sťahovanie z 32-kilometrovej zóny, ktorú si pozdĺž tureckej hranice načrtol Edogan, Asadovi vojaci mierili do jej vnútra.
Trump potvrdil, že severovýchod Sýrie opúšťa všetkých tisíc amerických vojakov, ktorý tvorili akýsi nárazník medzi tureckými ozbrojenými silami a kurdskými milíciami. Tie Ankara označuje za teroristov. Najsilnejšia armáda NATO tak fakticky uvoľnila ruky druhej najpočetnejšej armáde aliancie aby sa v nerovnom zápase vysporiadala s kurdskými bojovníkmi vyzbrojenými zväčša iba ľahkými ručnými zbraňami.
Šéf Bieleho domu zároveň oznámil celý balík trestov pre Ankaru, čo jeho kritici považujú len za jeho alibistickú snahu zachrániť si svoju tvár. Trump teraz oznámil, že vydal exekutívne príkaz na uvalenie sankcií na dve turecké ministerstvá a troch ministrov, na zavedenie 50-percentných dovozných ciel na tureckú oceľ a na okamžite zastavenie rokovaní o novej americko-tureckej obchodnej dohode v hodnote sto miliárd dolárov.
„Som plne pripravený rýchlo zlikvidovať ekonomiku Turecka, ak budú vedúci politici v Turecku pokračovať v tejto nebezpečnej a ničivej ceste,“ vyhlásil americký prezident.
Američanmi opustení Kurdi sa v snahe zastaviť inváziu Turecka obrátili o pomoc na Asadov režim, ktorého armáda sa zo severovýchodu Sýrie stiahla v roku 2012. Sýrske štátne médiá informovali, že vládne sily vstúpili do centra strategicky významného mesta Manbidž, kde ich vítali miestni obyvatelia.
Erdogan už naznačil, že Turecko so svojimi miestnymi spojencami je pripravené Manbidž, odkiaľ sa Američania stiahli v pondelok, dobyť. Predbežne sa však turecká ofenzíva sústreďuje na oblasť medzi mestami Tal Abijád a Rás al-Ajn, kam Damask zatiaľ nenariadil svojim silám aby vstúpili.
Turecko v utorok vyhlásilo, že vo vojenskej operácii na severe Sýrie bude pokračovať aj napriek nesúhlasu medzinárodného spoločenstva, pričom odsúdilo „špinavú dohodu“, ktorú sýrski Kurdi uzavreli s vládou v Damasku po tom, ako sa z oblasti stiahli ich bývalí americkí spojenci.
„Budeme pokračovať v boji proti všetkým teroristickým skupinám vrátane Islamského štátu bez ohľadu na to, či svet súhlasí s podporou našich snáh,“ vyhlásil riaditeľ komunikačného odboru kancelárie tureckého prezidenta Fahrettin Altun.
Tureckí vojaci a ich spojenecké miestne milície nateraz zastavili svoj postup v nebezpečnej blízkosti od Manbidžu. Podľa agentúry RIA Novosti ruská vojenská polícia hliadkuje na línii medzi nimi a sýrskymi vládnymi vojakmi. Moskva má v Sýrii silný vojenský kontingent, ktorý Asadovi pomohol znovuovládnuť väčšinu územia vojnou rozvrátenej krajiny.
V posledných rokoch Rusko udržiava korektné vzťahy aj s Tureckom. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Moskva nechce ani uvažovať o možnosti, že by sa jej vojaci v Sýrii dostali s tureckou armádou do ozbrojeného konfliktu. Medzi veleniami jednotiek oboch krajín funguje horúca linka, ktorá má zabrániť mimoriadnym situáciám.
Za týždeň tureckej invázie zo severovýchodu Sýrie ušlo už 275-tisíc ľudí vrátane 70-tisíc detí, oznámila včera miestna kurdská samospráva. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva tvrdí, že boje si doteraz na kurdskej strane vyžiadali životy 70 civilistov a 135 bojovníkov. Straty na životoch má aj druhá strana. Rovnaký zdroj uvádza, že turecká armáda prišla o 8 vojakov a jej miestni spojenci o 122 bojovníkov.
Kurdi v Sýrii: Otázky a odpovede
Koľko Kurdov je v Sýrii?
Kurdi pred vojnou v roku 2011 tvorili 8 až 10 percent sýrskeho obyvateľstva. Žijú prevažne na severe krajiny, blízko hraníc s Tureckom spolu s arabským obyvateľstvom a ďalšími etnickými skupinami. Veľká časť Kurdov žije v Turecku (približne 20 percent populácie krajiny), Iraku (15 až 20 percent populácie) a v Iráne (približne 10 percent populácie). Túžba Kurdov po nezávislosti sa po prvej svetovej vojne a rozpade Osmanskej ríše nenaplnila, zostali rozdelení vo viacerých štátoch Blízkeho východu.
Ako vstúpili do vojny v Sýrii?
Po tom, čo demonštrácie proti prezidentovi Bašarovi Asadovi prerástli do občianskej vojny, o kontrolu nad Sýriou bojovali rôzne frakcie. Asadov režim sa sústredil v prvom rade na arabských rebelantov. Sýrski Kurdi, ktorých práva boli potláčané, sa zamerali najmä na ochranu oblastí, kde žijú, a vytvorenie regionálnej autonómie. Vplyv kurdských milícií, z ktorých najsilnejšími sú Ľudové obranné jednotky, známe pod skratkou YPG, vzrástol po tom, čo sa stali spojencami USA v boji proti teroristom z tzv. Islamského štátu. Turecko však YPG považuje za teroristov.
Ako sa Kurdi stali hlavnými spojencami v boji proti Islamskému štátu?
USA spočiatku nechceli priamo zasahovať v sýrskej vojne a poskytovali skôr financovanie a výcvik niektorým skupinám. Keď v roku 2014 vyhlásil Islamský štát kalifát, USA sa pridali k medzinárodnej protiteroristickej koalícii, a to najmä leteckými útokmi.
Pri postupe teroristov sa práve kurdskí bojovníci z jednotiek YPG ukázali ako jedna z mála sýrskych ozbrojených skupín, ktorá dôsledne bojovala proti teroristom. Aj preto sa stali partnerom pre medzinárodnú koalíciu vedenú USA. Kurdskí bojovníci postupne vytlačili teroristov zo severnej Sýrie. Zahynulo odhadom 11-tisíc kurdských bojovníkov. Kurdi prevzali kontrolu nad štvrtinou územia v Sýrii vrátane väčšiny pohraničného pásma s Tureckom.
Prečo chce Turecko Kurdov z tohto územia vyhnať?
Kurdi z YPG sú podľa Ankary odnožou povstaleckej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá roky operovala v Turecku a je na zozname teroristických organizácií. To, že Kurdi ovládajú územie pri hraniciach s Tureckom, považuje Ankara za bezpečnostnú hrozbu. Turecko je členom NATO a jeho nepriateľstvo voči Kurdom bol od začiatku pre západných spojencov problém.
Kurdské jednotky z YPG sa preto stali súčasťou Sýrskych demokratických síl (SDF), tvoria jej väčšinu, ďalší bojovníci sú Arabi a príslušníci iných etník. Americké sily zas podľa denníka New York Times pôsobili na turecko-sýrskom pohraničnom území ako mierové jednotky – kontrolovali tureckú hranicu, najskôr samostatne, potom spolu s tureckými jednotkami. Nedávno USA presvedčili Kurdov, aby ako gesto dobrej vôle voči Turecku stiahli svoje sily z hraníc a rozobrali viacero obranných opevnení.
Prečo sa USA obrátili Kurdom chrbtom?
Šéf Bieleho domu Donald Trump chcel už dávnejšie stiahnuť americké sily zo Sýrie. Prvý raz o tom rozhodol v decembri, ale svoj plán odložil, keď na protest proti tomu odstúpil vtedajší minister obrany Jim Mattis.
Trump však svoje rozhodnutie opäť náhle zmenil začiatkom októbra po telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Následne 6. októbra nariadil americkým jednotkám opustiť pohraničné územie. Tým dal Turecku otvorený priechod na kurdské územie. Turecké jednotky začali inváziu 9. októbra.
Erdogan sa poďakoval Orbánovi za podporu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v Baku vyjadril vďaku maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za to, že podporuje Turecko, informovala v utorok internetová stránka komerčnej televízie ATV.
Orbán zdôraznil, že s veľkým očakávaním sa pripravuje na maďarsko-turecký vládny summit, ktorý sa bude konať 7. novembra v Budapešti.
Politici sa na dvojstrannom rokovaní stretli v rámci regionálnej konferencie krajín s turkickou identitou v azerbajdžanskom hlavnom meste.
Turecký prezident sa Orbánovi poďakoval za to, že sa Turecka zastáva na medzinárodnej scéne, ako aj za to, že v Budapešti otvorili zastupiteľskú kanceláriu Turkickej rady. Jej členmi sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Turecko.
Opozičná maďarská strana Demokratická koalícia (DK) v utorok popoludní vydala vyhlásenie, ktorým protestovala proti tomu, že Orbán otvorene podporuje „krutého diktátora, ktorý svojimi vojnovými opatreniami nesie zodpovednosť za smrť ľudí“.
Katar vyjadril Turecku podporu
Katar v utorok podporil vojenskú operáciu Turecka, pričom predstavitelia tejto arabskej krajiny zdôraznili, že Ankara sa len snaží reagovať na „akútnu hrozbu“ pre svoju bezpečnosť. S odvolaním sa na vyhlásenie katarského ministerstva zahraničných vecí o tom informovala agentúra DPA.
Katarský minister zahraničných vecí Muhammad Sání vo svojom prejave na Globálnom bezpečnostnom fóre v Dauhe vyhlásil, že Turecko sa snaží vytlačiť „hrozbu od svojich hraníc“.
Sání v tejto súvislosti zdôraznil, že turecká vláda sa snažila viac ako rok vyriešiť tento problém v súčinnosti so Spojenými štátmi s cieľom zriadiť bezpečnostnú zónu, pričom dodal, že Turci v oblasti nechcú zostávať.
Turecko sa postavilo na stranu Kataru v roku 2017, keď s ním prerušili diplomatické vzťahy štyri arabské krajiny, ktoré Dauhu obvinili z podpory extrémistov a Iránu.
Po tom ako Egypt, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Bahrajn začali Dauhu bojkotovať, to bolo popri Iráne práve Turecko, ktoré pomohlo zabezpečiť zásobovanie Kataru potravinami a iným nevyhnutným tovarom.
OSN vyzvala Turecko, aby vyšetrilo informácie o popravách
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyzval v utorok Turecko, aby vyšetrilo údajné popravy Kurdov v severnej Sýrii, ktoré mala vykonať sýrska ozbrojená skupina podporovaná Tureckom. Informovala o tom agentúra AP.
Hovorca OHCHR Rupert Colville sa odvolával na videozábery, ktoré podľa všetkého zachytávajú, ako bojovníci zo skupiny Ahrár aš-Šarkíja v sobotu na diaľnici v severnej Sýrii zadržali a popravili troch kurdských zajatcov. Na tom istom mieste malo podľa hovorcu v sobotu dôjsť aj k ďalšej vražde, ktorej obeťou sa stala kurdská politička.
Novinárom v Ženeve Colville povedal, že Turecko „možno považovať za zodpovedné“ za násilnosti spáchané ozbrojenými skupinami, nad ktorými má „faktickú kontrolu“, alebo ku ktorým dochádza v rámci vojenských operácií. Spomínané videá sa objavili aj na internetových sociálnych sieťach.
Bezpečnostná rada OSN prediskutuje v stredu tureckú vojenskú operáciu v Sýrii. Informovala o tom v utorok agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.
Konzultácie požadovali všetky štáty Európskej únie zastúpené v 15-člennej BR OSN – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Británia a Poľsko.
Agentúra AFP pripomína, že na prvom stretnutí boli členovia BR OSN minulý štvrtok v tejto otázke nejednotní a iba európski členovia vydali vyhlásenie vyzývajúce na ukončenie tureckej ofenzívy.
Ofenzíva zastavila prísun humanitárnej pomoci
Kurdské úrady v utorok oznámili, že turecká ofenzíva v severnej časti Sýrie donútila všetky medzinárodné mimovládne organizácie opustiť túto oblasť. Prerušenie prísunu humanitárnej pomoci – podľa vyhlásenia kurdských úradov – zhoršuje už aj tak ťažkú situáciu obyvateľov vysídlených v dôsledku bojov.
Turecko už siedmy deň podniká v Sýrii ofenzívu proti sýrskym kurdským Oddielom ľudovej obrany (YPG), ktoré vníma ako „teroristov“, pričom ich deklarovaným cieľom sú aj bojovníci z IS. YPG boli rozhodujúcim spojencom USA a západných veľmocí v boji proti IS, keď v časti Sýrie, aj susedného Iraku, vyhlásila táto organizácia samozvaný kalifát.
Ofenzíva (operácia Prameň mieru) proti Sýrskym demokratickým silám (SDF) vedených Kurdmi si vyžiadala už najmenej 60 obetí z radov civilistov. O život prišlo podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) aj 104 bojovníkov Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.
Na ukončenie ofenzívy tureckej armády proti Kurdom v severovýchodnej Sýrii vyzvali v nedeľu okrem iných aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Pre situáciu na severe Sýrie zasadla v piatok taktiež Bezpečnostná rada OSN. Prijatie vyhlásenia, ktoré obsahovalo výzvu k Turecku, aby zastavilo svoju vojenskú ofenzívu v severovýchodnej Sýrii, však zablokovalo Rusko.