Zabili v Berlíne Rusi Čečenca, ktorý bol špiónom Gruzínska?

Bola to vražda posvätená v ruských koridoroch moci? Za bieleho dňa 23. augusta v Berlíne na verejnosti zastrelili 40-ročného Čečenca gruzínskeho pôvodu Zelimchana Changošviliho. Podľa magazínu Der Spiegel mnohé nasvedčujete tomu, že na jeho zabití sa podieľali ruské tajné služby.

, 16.10.2019 14:00
debata (75)
Pohreb Zelimchana Changošviliho v Gruzínsku. Foto: SITA/AP
cecen Pohreb Zelimchana Changošviliho v Gruzínsku.

Prečo? Spravodajská stránka Daily Beast uverejnila rozhovor s bývalým pracovníkom gruzínskeho ministerstva vnútra. Ten uviedol, a potvrdili to aj ďalšie dva zdroje, že Changošviliho zverboval do služieb vlády v Tbilisi. Muž, ktorého Daily Beast predstavil pod menom Levan, tvrdí, že Čečenec pomáhal s odhaľovaním islamistických extrémistov, čo ocenila americká CIA. Nebolo to však všetko. Changošvili prezradil aj identitu agenta čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova.

"Mali sme prípad, keď priviedol Gruzínca, ktorého si získali Rusi. Ten človek sa vzdal našim úradom. Na základe toho začal pracovať pre gruzínsky štát. Vďaka Changošvilimu sa stal dvojitým agentom,“ povedal pre Daily Beast Levan.

Záujem Moskvy

Expert na ruský bezpečnostný aparát Mark Galeotti si myslí, že Changošvili naozaj mohol byť súčasťou sveta tajných služieb. Preto vzbudil záujem Moskvy.

"Nemôžem presne komentovať fakty tohto príbehu. Určite však znie reálne. Je to najmä preto, lebo dáva odpoveď na väčšiu otázku, prečo bola Moskva ochotná riskovať medzinárodný incident, aby zabila jedného relatívne bezvýznamného čečenského bojovníka,“ uviedol Galeotti, ktorého kniha Musíme si pohovoriť o Putinovi onedlho vyjde aj na Slovensku. "Vražda dáva oveľa väčší zmysel, ak bol Changošvili naozaj gruzínskym agentom. Najmä v prípade, že skutočne prezradil ľudí čečenského lídra Kadyrova a odovzdal informácie CIA,“ vysvetlil expert.

Changošvili bojoval v čečenskej vojne a patril k ľuďom, ktorí mali blízko k prezidentovi Aslanovi Maschadovovi. Toho v roku 2005 zlikvidovali príslušníci ruskej FSB.

V prípade Changošviliho vraždy nemecká polícia zadržala ruského občana Vadima Sokolova. Magazín Der Spiegel, ktorý jeho identitu preveroval v spolupráci s organizáciami Bellingcat, Insider a Dossier Center, napísal, že jeho doklady boli falošné. Údajný Sokolov neuviedol v žiadosti o schengenské víza pravdivú adresu. Na tej, ktorú mal v dokladoch, ho nikto nepozná. Podľa Der Spiegel jeho pas vydala divízia ruského ministerstva vnútra, ktorá v minulosti zabezpečovala dokumenty pre vojenskú tajnú službu GRU.

Moskva krátko po vražde vyhlásila, že so zabitím Changošviliho nemá nič spoločné. Čečenca v Berlíne zabili dvoma strelami do hlavy. Vražednou zbraňou mala byť pištoľ zn. Glock s tlmičom. Britský denník Guardian uviedol, že Changošviliho už raz chceli zabiť v roku 2015 v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi. Vtedy ho guľky zasiahli do ruky a pleca. Potom sa rozhodol odísť do Nemecka, kde požiadal o azyl.

"Myslím, že sa tu cítil oveľa bezpečnejšie. Chcel si vybudovať svetlú budúcnosť v Nemecku, aj pre deti. Nechcel bojovať ani sa vrátiť domov,“ povedala pre Guardian Manana Catievová, Changošviliho exmanželka, ktorá žije v Nemecku s jeho štyrmi deťmi.

Nedá sa vylúčiť scenár, že možno s pomocou Moskvy sa chcel Changošviliho zbaviť čečenský líder Kadyrov. Podozrivý Rus podľa Der Spiegel cestoval do Berlína cez Varšavu a Paríž. V poľskom hlavnom meste našli vyšetrovatelia v jeho hoteli SIM kartu. Vo Varšave sa údajne dostal aj k zbrani.

Šéf nemeckého parlamentného výboru pre zahraničnú politiku Norbert Röttgen žiada dôkladné vyšetrenie vraždy a chce, aby na prípad dohliadala federálna prokuratúra. "Zdá sa, že to dôležitý zločin s jasným politickým pozadím. Nič nenasvedčuje tomu, že za vraždou bol osobný motív alebo že je to výsledok aktivít organizovaného zločinu,“ povedal Röttgen pre Der Spiegel.

Hoci Changošviliho prípad je menej dramatický, pripomína, ako si Moskva vybavovala účty s Alexandrom Litvinenkom či so Sergejom Skripaľom.

Žiadne následky?

"Celý príbeh znie dôveryhodne,“ reagoval pre Pravdu Gerard Toal, expert na medzinárodné vzťahy a postsovietsky priestor. Podľa profesora na Virgínskej technickej univerzite však faktom je, že bezpečnostné zložky veľkých krajín často konajú beztrestne a sú absolútne presvedčené, že to, čo robia, je správne. Odborník pripomína, že aj USA vedú globálnu vojnu proti terorizmu, ktorej súčasťou sú cielené vraždy.

Galeotti si však myslí, že Západ by mal konať. "V prípade Skripaľa došlo k veľkej vlne vyhostenia ruských diplomatov. Bolo to silné vyjadrenie solidarity a Moskva tomu určite venovala pozornosť. Kremeľ však nevie, či to bol nový trend, čo by viedlo k tomu, že si bude dávať väčší pozor, alebo to bol len jednotlivý prípad,“ povedal Galeotti.

Expert na Rusko si myslí, že ak sa ukáže, že s Changošviliho vraždou niečo Moskva má, ale nebude niesť žiadne následky, Kremeľ si vydýchne. "A bude pokračovať v tom, čo robí,“ dodal Galeotti.

© Autorské práva vyhradené

75 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Gruzínsko #Berlín #špión
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy