Išlo o prvé Asadovo vyjadrenie od rozmiestnenia vládnych vojakov neďaleko hranice s cieľom podporiť Kurdov – protivníkov Turecka, ktoré už deviaty deň pokračuje vo vojenskej operácii na severe Sýrie.
„Budeme tomu čeliť a reagovať na to kdekoľvek v Sýrii s využitím všetkých legitímnych prostriedkov, ktoré máme k dispozícii,“ povedal Asad irackému poradcovi pre národnú bezpečnosť Fálihovi al-Fajádovi.
Podľa arabského denníka aš-Šark al-Awsat už od začiatku tureckej vojenskej operácie prišlo o život viac ako 200 ľudí. Denník s odvolaním sa na kurdských predstaviteľov uviedol, že zahynulo 218 ľudí, medzi ktorými sú aj deti a zdravotnícki pracovníci.
Sýrski Kurdi obvinili Turecko s používania zakázaných zbraní
Sýrski Kurdi obvinili Turecko z toho, že počas bojov používa zakázané zbrane. S odvolaním sa na štvrtkové informácie kurdského spravodajského portálu Rúdaw o tom informovala agentúra TASS.
„Panujú obavy, že v Seré Kanijé (Ras al-Ajn po kurdsky) sú používané zakázané zbrane. Rany, ktoré ošetrujeme v našich nemocniciach, nie sú vôbec bežné,“ vyhlásil Manal Mohammed, riaditeľ zdravotnej komisie kurdskej oblasti Rojava (vysl. Rožava) na severe Sýrie. „Naša zdravotná komisia momentálne zisťuje, aký typ zbraní bol proti nám použitý,“ dodal.
Hovorca Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl (SDF) Mustafá Balí medzitým vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby v tejto súvislosti začalo vyšetrovanie. Kurdské sily totiž podľa jeho slov nemajú k dispozícii potrebnú expertízu a zahraniční špecialisti boli zo severu Sýrie evakuovaní.
Podľa Rúdaw by Turci mohli používať „zakázané zbrane obsahujúce fosfor a napalm“.
Merkelová: Turecko musí zastaviť operáciu
Turecko musí zastaviť svoju vojenskú operáciu v už beztoho vojnou zničenej Sýrii, kde svojim ťažením spôsobuje len ďalšie utrpenie. V nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) to povedala vo štvrtok kancelárka Angela Merkelová, ktorá tak zopakovala výzvu na zastavenie tejto ofenzívy.
Merkelová dodala, že turecká ofenzíva proti kurdským milíciám v severovýchodnej Sýrii prinesie neistotu do daného regiónu, ale aj Európy, pričom môže anulovať predošlý úspech v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS), ktorý sa podarilo dosiahnuť do značnej miery práve vďaka kurdským silám.
Merkelová však zároveň zdôraznila, že Turecko poskytuje útočisko približne 3,6 milióna sýrskych utečencov, čím pomáha Európe. Dodala, že naďalej podporuje migračnú dohodu, ktorú v roku 2016 EÚ dosiahla s Tureckom.
Merkelová hovorila v Bundestagu aj o Albánsku a Severnom Macedónsku, ktorým členské štáty EÚ v utorok odložili začatie prístupových rokovaní.
Kancelárka uviedla, že Nemecko má obzvlášť blízko k týmto krajinám na západe Balkánu a chce ich integrovať do EÚ. Podľa jej slov však prejavili niektorí členovia EÚ istú rezervovanosť k tomuto integračnému procesu, pričom požadovali väčšiu transparentnosť. Merkelová zároveň dodala, že šanca na to, že EÚ na summite, ktorý sa vo štvrtok začína v Bruseli, zaujme jednotný postoj, nie je veľká.
Turecko spustilo 9. októbra v Sýrii ofenzívu proti Kurdom – s deklarovaným cieľom vyčistiť oblasť pri turecko-sýrskej hranici od „teroristov“ a vytvoriť „bezpečnú zónu“ na návrat sýrskych utečencov.
Ankara k ofenzíve pristúpila po tom, ako Kurdi minulý týždeň náhle prišli o podporu Washingtonu, keď prezident Spojených štátov Donald Trump stiahol zo severu Sýrie takmer všetky americké sily. Následne Kurdi podpísali Ruskom sprostredkovanú dohodu so sýrskym prezidentom Asadom.