Vláda nového japonského cisára so symbolickými právomocami sa začala po sérii rituálov, na ktorých sa zúčastnili prezidenti, králi či korunní princovia a princezné celého sveta. Slovensko zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová.
„Sľubujem, že budem konať podľa ústavy a plniť svoje povinnosti ako symbol štátu a jednoty národa. Úprimne dúfam, že naša krajina sa bude ďalej rozvíjať a prispievať k priateľstvu a pokoju medzinárodného spoločenstva, k blahobytu a prosperite ľudstva,“ vyhlásil 59-ročný cisár Naruhito po nástupe na trón. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme pre Japonsko vytvorili mierovú svetlú budúcnosť plnú nádeje,“ povedal následne japonský premiér Šinzó Abe, ktorý zástupcov štátu vyzval, aby tri razy zvolali: Banzai (Dlhý život cisárovi).
Naruhito je predstaviteľom najstaršej vládnucej dedičnej monarchie sveta a prvým japonským cisárom, ktorý sa narodil po druhej svetovej vojne. Predpokladá sa, že bude pokračovať v otcovej snahe o modernizáciu a byť bližšie k ľuďom. Študoval na Oxfordskej univerzite a jeho manželka, 55-ročná cisárovná Masako, vyštudovala na Harvardskej univerzite. Bývalá diplomatka podľa médií trpela depresiami pre problém zvyknúť si na život v paláci, ale tiež pre tlak cisárskeho dvora, aby porodila syna.
V Japonsku totiž nemôžu na trón zasadnúť ženy a podľa denníka Guardian Abeho konzervatívna vláda nejaví záujem tento zákon meniť. Cisár Naruhito má s Masako 17-ročnú dcéru Aiko. Korunným princom je tak teraz Naruhitov mladší brat Akišino a ďalším v poradí jeho 13-ročný syn Hisahito.
Na začiatku slávnosti Naruhito za zatvorenými dverami v cisárskom paláci oznámil svoj nástup na trón svojim predkom. Neskôr sa začal verejný obrad. Naruhito oblečený v ťažkom slávnostnom rúchu tisíc rokov starého strihu medenej farby, ktorá je vyhradená len pre cisára, zasadol na trón. Celkovo je trón 6,5 metra vysoký a váži približne osem ton. Využíva sa na slávnostné obrady približne od 8. storočia. Po jeho boku na menšom tróne zasadla jeho manželka cisárovná Masako.
Podľa tradície pri príležitosti uvedenia nového cisára na trón vláda udelila amnestiu vyše pol miliónu ľudí, ktorí boli odsúdení za menšie trestné činy. Rozhodnutie konzervatívnej Abeho vlády však vyvolalo kritiku. V čase nástupu Akihita na trón dostalo amnestiu až 2,5 milióna ľudí. Kritiku odporcov monarchie vyvolali aj finančné náklady na ceremóniu, ktoré dosiahli takmer 135 miliónov eur.
Nástup Naruhita na trón nesprevádzal ceremoniál slávnostného sprievodu v aute s otvorenou strechou, ktorým by sa nový cisár predstavil ľuďom. Sprievod vláda odložila na november ako gesto úcty k obetiam tajfúnu Hagibis. Pri tajfúne, ktorý zasiahol Japonsko pred týždňom, zomrelo vyše 80 ľudí. Aj dnes bol pred slávnosťou v Tokiu lejak. Na začiatku ceremónie sa však nebo vyjasnilo a nad Tokiom sa objavila dúha.
Sokui no rei
"Ceremónia (tzv. sokui no rei), ktorá sa konala v utorok, predstavuje skutočný nástup japonského cisára na trón a súvisí s predstavou cisára ako predstaviteľa šintoistického kultu.
Z tohto pohľadu je to teda najvýznamnejší obrad v celom procese intronizácie," uviedol Jan Sýkora z Ústavu Ďalekého Východu, ktorý vedie Japonské štúdiá na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.
Ako ďalej vysvetľuje, obrad má v zásade dve časti. V priebehu prvej sú cisárovi formálne predané cisárske regálie, teda meč, klenot a zrkadlo, ktoré sú symbolom spojenia cisára s bohyňou Slnka Amaterasu. Počas druhej časti je potom cisár formálne predstavený svojím „predchodcom“ a koná sa pomerne dlhý obrad nástupu na trón zakončený salvami cisárskej gardy a japonských ozbrojených síl.
„Po tomto obrade potom bude v polovici novembra ešte nasledovať šintoistický obrad, ktorý sa nazýva "Daidžósai“ pri ktorom cisár zje prvú ryžu z novej úrody a tým sa symbolicky spojí s bohyňou Slnka Amaterasu," vysvetlil Sýkora.
Podľa súčasnej ústavy je cisár „symbolom jednoty ľudu“ a nemá žiadnu politickú ani ekonomickú moc. Ako symbol má naďalej veľkú úctu. „Podľa mňa predstavuje pre väčšinu Japoncov silné duchovné "ukotvenie“," uzavrel.