Varovanie prichádza po tom, ako sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin v utorok v čiernomorskom letovisku Soči dohodli, že ich krajiny budú spoločne hliadkovať na predtým Kurdmi ovládanom sýrskom území, ktoré sa stalo terčom nedávnej tureckej vojenskej ofenzívy.
„Zostávajúce kurdské jednotky rozdrví turecká vojenská mašinéria,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Spojené štáty boli posledných niekoľko rokov najbližším spojencom Kurdov. Nakoniec Kurdov opustili, zradili ich,“ dodal.
Ruské médiá medzitým informovali, že ruská vojenská polícia už začala hliadkovať na severe Sýrie, keď v stredu o 12.00 h (11.00 h SELČ) vstúpila do platnosti zmienená dohoda po vypršaní 150-hodinového ultimáta na stiahnutie sa kurdských ozbrojencov z takmer celého severovýchodného sýrskeho pohraničného regiónu.
Kontrola cudzími rukami
Turecká armáda predminulý týždeň spustila leteckú a pozemnú intervenciu do Sýrie, aby podľa Ankary vykorenila „kurdský terorizmus“ na juh od tureckých hraníc a s cieľom vytvoriť tam 32 kilometrov hlboké a 483 kilometrov dlhé nárazníkové pásmo. V tejto „bezpečnej zóne“ chce usadiť dva milióny sýrskych utečencov, ktorí ušli pred bojmi do Turecka. Do vyhlásenia prímeria, ktoré minulý týždeň sprostredkoval Washington a ktoré sa teraz predĺžilo o ďalších šesť dní, Ankara dobyla asi 120-kilometrov dlhý a 32-kilometrov hlboký úsek. Ten si naďalej ponechá pod kontrolou. O zvyšok sa má postarať Moskva s Damaskom s tým, že kurdské milície ho musia opustiť.
Podľa Jurija Mavaševa, šéfa ruského Centra štúdií moderného Turecka, je to pre Ankaru výhodné. „Je pohodlnejšie a lacnejšie kontrolovať tieto územia nie svojimi rukami,“ povedal Mavašev pre internetovú televíziu Nastojaščeje vremia.
Aj podľa politológa Fiodora Lukianova môže byť Erdogan spokojný. „Dostal to, čo chcel – nárazníkovú zónu. Tá je síce napokon menšia, ako si želal, ale stačí na to, aby vytvorila bariéru medzi tureckým územím a kurdskými oddielmi a poskytla priestor na presun neželaných utečencov z Turecka,“ povedal pre BBC.
Najvplyvnejší hráč
Dohoda je rovnako výhodná aj pre Moskvu. „Rusko potvrdilo svoje postavenie najvplyvnejšieho mimoregionálneho hráča. "Po čudnom odchode Spojených štátov zostáva jedinou vonkajšou silou schopnou plniť stabilizačnú funkciu, vďaka čomu sa k nemu všetky strany obracajú ako ku garantovi,“ vyzdvihuje šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike.
Pre Rusko je zblíženie s Tureckom zaujímavé aj vzhľadom na napätie, aké to vyvoláva medzi spojencami v Severoatlantickej aliancii. Práve počas schôdzky Putina s Erdoganom Moskva oznámila, že rokuje s Ankarou o ďalšej dodávke systému protiraketovej obrany S-400. Dva tieto vyspelé systémy protivzdušnej obrany už Moskva Ankare tento rok dodala. Spojené štáty a NATO nákup S-400 tvrdo kritizovali. Podľa nich sú nezlúčiteľné so zbraňovými systémami aliancie a pre jej armády predstavujú hrozbu. USA odpovedali Turecku zmrazením programu nákupu a pomoci pri výrobe stíhačiek F-35 a pohrozili ďalšími sankciami.
Asad sa vracia na sever
ASočská dohoda, v ktorej sa priamo spomína zachovanie politickej jednoty a územnej celistvosti Sýrie, musela potešiť aj Asadov režim. „Najvýznamnejšou časťou rusko-tureckej dohody je príchod sýrskej pohraničnej stráže na severovýchod krajiny, čo sa Damask a Rusko dlho snažilii dosiahnuť,“ povedal pre agentúru Reuters moskovský expert na Blízky východ Jurij Barmin. „Znamená to tiež faktické uznanie Asada zo strany Erdogana,“ dodal.
Podľa Lukianova posilnenie vlády v Damasku je pre Moskvu veľmi dôležité. „Samotná skutočnosť, že Kurdi sa v núdzi nemajú na koho obrátiť, čo ich prinútilo požiadať o ochranu Asada výmenou za uznanie jeho jurisdikcie na severe Sýrie, zodpovedá záujmom Ruska. Moskva si totiž kladie za úlohu upevnenie Asada a spustenie politického procesu v novom sýrskom štáte,“ zdôraznil pre BBC.
Krampová-Karrenbauerová prišla s plánom pre Sýriu, Maas ho kritizuje
Nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová konkretizovala v stredu svoj návrh na pôsobenie medzinárodných stabilizačných síl v severnej Sýrii, o ktorom sa zmienila ešte v pondelok večer v rozhovore pre agentúru DPA. Na pôde výboru Spolkového snemu pre obranu hovorila o svojom zámere po tom, ako ho kritizoval minister zahraničných vecí Heiko Maas.
Podľa Krampovej-Karrenbauerovej by sa malo Nemecko a jeho spojenci podieľať na zriadení nárazníkovej zóny v severnej časti Sýrie, ktorú v súvislosti s ofenzívou Turecka opúšťajú americkí vojaci a kurdskí bojovníci. Cieľom tejto iniciatívy má byť pokračovanie boja proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS) a obnova zničených oblastí, aby sa mohli sýrski utečenci dobrovoľne vrátiť do vlasti.
Krampová-Karrenbauerová považuje za ideálne zriadiť takúto misiu pod vedením OSN a na základe doterajších uznesení jej Bezpečnostnej rady, podobne ako v prípade stabilizačných síl OSN v Mali, uviedla DPA s odvolaním sa na nemenovaných účastníkov stredajšieho zasadnutia výboru pre obranu. Medzi úlohami navrhovanej misie ministerka menovala oddelenie znepriatelených strán, dohľad nad dodržiavaním prímeria a oboznámenia sa so situáciou. Spomínaná bezpečná zóna by mohla byť podľa nej rozdelená na sektory, z ktorých jeden by malo na starosti Nemecko.
Maas v stredu pre televízne stanice RTL a n-tv uviedol, že v tejto záležitosti bolo „asi rozumné“ počkať na výsledok utorkového stretnutia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina v Soči. Tí sa totiž dohodli na spoločných turecko-ruských hliadkach na sýrskom území predtým ovládanom Kurdmi, ktoré bolo dejiskom nedávnej tureckej ofenzívy s deklarovaným cieľom vytvoriť bezpečnú zónu pozdĺž turecko-sýrskej hranice.
Maas kritizoval Krampovú-Karrenbauerovú aj za to, že s ním svoj postup vopred neprekonzultovala. Medzinárodné spoločenstvo podľa neho očakáva od nemeckej spolkovej vlády, že bude pracovať ako jeden celok. „Ide aj o dôveru v nemeckú zahraničnú politiku,“ upozornil minister zahraničných vecí.
USA pošlú sýrskym Bielym prilbám 4,5 milióna dolárov
Americký prezident Donald Trump schválil v utorok finančnú pomoc vo výške 4,5 milióna dolárov (4 milióny eur) určenú pre dobrovoľnícku záchranársku organizáciu Biele prilby, ktorá počas bojov v Sýrii zachraňuje zranených civilistov. S odvolaním sa na oznámenie Bieleho domu o tom informovala agentúra AFP.
Hovorkyňa Bieleho domu Stephanie Grishamová uviedla, že Trump nariadil uvoľnenie týchto finančných prostriedkov pre Biele prilby, ktorých oficiálny názov je Sýrska civilná obrana (SCD). Týmto gestom chcel podľa hovorkyne demonštrovať, že „Spojené štáty naďalej podporujú dôležitú a vysoko hodnotnú prácu tejto organizácie“ v Sýrii.
Biele prilby vznikli v roku 2013 z iniciatívy dobrovoľníkov, ktorí zasahovali spontánne vo svojich mestách a dedinách, aby riešili akútne humanitárne problémy súvisiace s ozbrojeným konfliktom. Plnia napríklad úlohy hasičov, vodičov sanitiek, záchranárov, inštalatérov, ošetrovateľov či elektrikárov. Často vyťahujú telá obetí zo zbombardovaných budov a upozorňujú obyvateľstvo na hroziace nebezpečenstvá.
Finančné prostriedky i vybavenie im poskytujú rozličné arabské i západné krajiny, ako aj medzinárodné organizácie. Aktivisti z tejto organizácie sa v minulosti viackrát stali terčom útokov sýrskej armády podporovanej Ruskom, ktorá tvrdí, že nie sú nezávislí, ale podporujú protivládnych povstalcov.
AFP pripomína, že americká finančná pomoc pre Biele prilby prichádza v čase, keď Donald Trump doma i v zahraničí čelí ostrej kritike pre náhle rozhodnutie stiahnuť zo Sýrie malý, avšak politicky významný, počet amerických vojakov, ktorí tam dovtedy podporovali miestnych Kurdov.