Franco odpočíva v nepokoji

Diktátora štyridsaťštyri rokov po skone oddelili od jeho obetí. Zdvihlo sa poldruhatonové žulové veko a telesné pozostatky Francisca Franca, ktorý po desaťročia železnou rukou vládol Španielsku, opustili Údolie padlých, memoriálny komplex, kde sú pochované aj tisíce odporcov fašistického vodcu. Hoci nové miesto jeho posledného odpočinku je vzdialené iba päťdesiat kilometrov, truhlu na predmestie Madridu z bezpečnostných dôvodov dopravil vrtuľník.

24.10.2019 12:13 , aktualizované: 19:30
debata
Žena drží vlajku ako jeden zo symbolov odporu... Foto: Reuters, JON NAZCA
francisco franco, údolie padlých, španielsko, exhumácia Žena drží vlajku ako jeden zo symbolov odporu proti diktátorovi Fracovi nad Údolím padlých, kde prebieha exhumácia diktátorových pozostatkov.

Pozostatky Franca po jeho úmrtí v novembri 1975 spočinuli v monumentálnych kulisách spormi opradeného Údolia padlých. Monument, ktorému dominuje 154 metrov vysoký kríž, dokončili v roku 1959 z iniciatívy vtedajšieho diktátora. Mohutný pamätník tesali do skaly aj tisíce politických väzňov. Predstavou Franca bolo, že keď pri sebe budú pochovaní frankistickí vojaci aj ich republikánski protivníci, tak sa ľahšie zahoja jazvy krvavej občianskej vojny. Tú pučom proti republikánskej vláde rozpútal v roku 1936 práve Franco a bratovražedné boje si do konečného víťazstva fašistov v roku 1939 vyžiadali životy až pol milióna ľudí.

Zápas o exhumáciu

Premiér Pedro Sánchez hneď po tom, čo sa vlani k moci dostali jeho socialisti, sľúbil, že dokoná to, o čo sa márne pokúšali jeho ľavicoví predchodcovia a kosti bývalého diktátora odstráni zo štátneho mauzólea, kde je pochovaných 34-tisíc obetí španielskej občianskej vojny. "Je to niečo nepredstaviteľné v Nemecku alebo v Taliansku, krajinách, ktoré tiež zažili fašistické diktatúry. A malo by to byť nepredstaviteľné aj v našej vlasti,“ vyhlásil vtedy Sánchez.

Sánchezov kabinet vlani presadil v parlamente novelu zákona o historickej pamäti, ktorá mala odstrániť právne prekážky brániace exhumácii Franca. Pozostalí po bývalom diktátorovi však pomocou právnych obštrukcií dokázali šestnásť mesiacov odolávať rozhodnutiu vlády. Až napokon minulý mesiac najvyšší súd zamietol aj ich posledné odvolanie.

Dnešná exhumácia, z ktorej bola verejnosť vylúčená, sa udiala len v prítomnosti 22 členov Francovej rodiny. Podľa vlády sa operácia zaobišla bez incidentov. Príbuzní exdiktátora sa nedočkali požadovaného obradu s vojenskými poctami a čestnými salvami. Úrady nedovolili ani to, aby truhla, rovnaká, v akej bol Franco pred 44 rokmi pochovaný, bola zahalená štátnou vlajkou. Keď však Francov najstarší vnuk rakvu prikryl niekdajšou zástavou frankistického režimu, nik nezasiahol. „Myslím si, že chcú, aby to vyzeralo, že môj starý otec zostal osamotený a nik tu nechce byť,“ citoval Francisca Franca y Martíneza-Bordiu denník El País.

Nariadenú exhumáciu označil Francov vnuk za politický trik socialistov. „Cítim veľkú zlosť, pretože použili niečo také zbabelé, ako je vykopanie mŕtveho tela, zneužili telesné pozostatky na propagandu a politickú publicitu, aby získali zopár hlasov pred voľbami,“ vyhlásil.

Rozdelení Španieli

Španielsko čakajú už o dva týždne predčasné parlamentné voľby, už štvrté v priebehu štyroch rokov. Sánchezovi veľmi záležalo na tom, aby sa exhumácia dovtedy stihla, čo by mohlo ľavicových voličov mobilizovať. Vášne však pracujú aj na druhej strane a pravica, predovšetkým tá krajná, sa ich pokúša využiť. Santiago Abascal, vodca krajne pravicovej strany Vox, na twitteri obvinil socialistov, že „si kampaň založili na zneuctení hrobov, vykopávaní nenávisti, spochybňovaní legitimity monarchie“. „Vox jediná má odvahu brániť slobodu a zdravý rozum zoči-voči totalite,“ dodal Abascal.

Premiér Sánchez odmieta obvinenia, že ho viedla volebná kalkulácia. Podľa neho exhumácia bývalého diktátora a jeho pochovanie na menej exponovanom mieste je krok smerom k zmiereniu. „Moderné Španielsko je produktom odpustenia, nemôže však byť produktom zabúdania,“ vyhlásil v televíznom prejave. "Vzdávanie verejnej pocty diktátorovi bolo viac ako anachronizmus, bola to urážka našej demokracie,“ povedal premiér. "Ukončiť to bolo povinnosťou generácií, ktoré nevyrastali s traumou občianskej vojny a diktatúry,“ dodal Sánchez, ktorý mal tri roky, keď Franco zomrel.

Postava Franca dodnes rozdeľuje španielsku spoločnosť. Väčšina ho preklína ako diktátora, fašistu a masového vraha. Nie bezvýznamná časť verejnosti ho však naďalej uctieva ako presvedčeného katolíka, ktorý uchránil národ od hrôz komunizmu a druhej svetovej vojny, do ktorej sa neutrálne Španielsko nezapojilo. Rozdielne pohľady na jeho odkaz pretrvávajú aj preto, že ho nezvrhla násilná revolúcia, ale na poste hlavy štátu pokojne dožil a po jeho smrti autokratický režim plynule prešiel pod dohľadom kráľa do demokratického zriadenia.

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil denník El Mundo, prenesenie Francových telesných pozostatkov víta 43 percent Španielov, kým 32,5 percenta s ním nesúhlasí.

Francisco Franco Bahamonde

  • Narodil sa 4. decembra 1892 v galícijskom prístave El Ferrol v rodine námorného dôstojníka. Po absolvovaní vojenskej akadémie spravil rýchlu kariéru a už ako 34-ročný mal hodnosť brigádneho generála.
  • V roku 1936 stál na čele puču proti republikánskej vláde a dal sa vyhlásiť za caudilla, vodcu španielskeho fašistického štátu. Celú krajinu však ovládol až na jar 1939 po krvavej občianskej vojne, v ktorej mu k víťazstvu dopomohla vojenská pomoc nacistického Nemecka a fašistického Talianska. V občianskej vojne zahynulo pol milióna Španielov, následné represie si vyžiadali životy ďalších desiatok tisíc odporcov diktatúry.
  • Po druhej svetovej vojne sa Francov režim dostal na istý čas do ekonomickej a politickej izolácie. Počas studenej vojny ale Západu vyhovoval Francov radikálny antikomunistický postoj, a tak s ním od začiatku 50. rokov začal postupne nadväzovať kontakty.
  • Starnúci diktátor čelil rastúcemu tlaku na demokratizáciu, pod vplyvom ktorého v roku 1969 oficiálne vyhlásil Juana Carlosa za následníka trónu.
  • Zomrel 20. novembra 1975. Pochovali ho v Údolí padlých, memoriálnom komplexe neďaleko Madridu, ktorý sa stal pútnickým miestom pre jeho krajne pravicových pohrobkov.
  • Socialistická vláda premiéra Pedra Sáncheza po zdĺhavých právnych sporoch presadila exhumáciu Franca. Jeho telesné pozostatky boli 24. októbra 2019 premiestnené na cintorín Mingorrubio na madridskom predmestí El Pardo, kde je pochovaná aj Francova manželka Carmen Polová.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Španielsko #madrid #exhumácia #Francis Franco