Podľa údajov prevzatých z internetovej stránky bolívijského Najvyššieho volebného tribunálu zvíťazil Morales so ziskom 47,06 percenta hlasov, zatiaľ čo zisk hlavného opozičného kandidáta, exprezidenta Carlosa Mesu dosahuje 36,5 percenta. Zverejnené výsledky predstavujú stav po zrátaní 99,8 percenta odovzdaných hlasov.
Morales tak bol zrejme zvolený v prvom kole volieb, keďže splnil podmienku náskoku oproti najbližšiemu súperovi o najmenej desať percentuálnych bodov. Pôjde pritom už o jeho štvrté obdobie vo funkcii hlavy štátu.
Samotný Morales, ktorý je bolívijským prezidentom od roku 2005, ešte pred oznámením týchto výsledkov vyjadril presvedčenie, že bude vyhlásený za víťaza. Mesa začiatkom týždňa odmietol čiastkové výsledky, ktoré pripisovali úspech Moralesovi, na čo vypukli vo viacerých mestách nepokoje. Bolívijská opozícia označila voľby za zmanipulované a v stredu vyhlásila generálny štrajk.
Hovorkyňa vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Maja Kocijančičová vo štvrtok vyhlásila, že Únia „očakáva od bolívijskej vlády a volebných orgánov vyriešenie situácie“ v krajine. Podporila zároveň stredajšie stanovisko Organizácie amerických štátov (OAŠ), ktoré vyzýva na druhé kolo prezidentských volieb v Bolívii aj v prípade víťazstva Moralesa v prvom kole, informovala tlačová agentúra DPA.
OAŠ uviedla, že „identifikovala zásadné nedostatky vo volebnom procese… ktoré oslabujú nevyhnutnú dôveryhodnosť a transparentnosť“.
Ľavičiar Morales (59) zvíťazil vo všetkých prezidentských voľbách od roku 2005 už v prvom kole. Ako prvý prezident Bolívie z radov domorodého obyvateľstva stojí na čele chudobnej, no na prírodné zdroje bohatej juhoamerickej krajiny 13 rokov a nový mandát by ho udržal pri moci do roku 2025.
V úrade hlavy štátu sa Morales drží aj napriek tomu, že bolívijská ústava umožňuje len jedno znovuzvolenie do tejto funkcie. Umožňuje mu to verdikt bolívijského najvyššieho súdu, podľa ktorého by obmedzením počtu funkčných období utrpeli Moralesove občianske práva.