Srbsko sa prakticky pričlenilo k Moskvou vedenému euroázijskému bloku ako prvá krajina, ktorá v minulosti nebola súčasťou Sovietskeho zväz. Pridružilo sa tak k Bielorusku, Arménsku, Kazachstanu a Kirgizsku.
Brusel vníma podpísanie spomínanej dohody ako najnovší prejav balansovania Srbska medzi snahami o začlenenie do EÚ a jeho tradičnými väzbami na Rusko. V prípade vstupu do EÚ, ktorý je predbežne naplánovaný na rok 2025, bude Srbsko povinné dohodu s euroázijským blokom vypovedať.
Podpísanie dohody ohlásil ruský premiér Dmitrij Medvedev počas svojej nedávnej návštevy Belehradu. S premiérkou Brnabičovou sa tak Medvedev včera stretol už druhý raz v priebehu jedného týždňa.
Srbská verejnosť je v názore na novú dohodu s euroázijským blokom rozdelená. V aktuálnom prieskume vyjadrilo súhlas s takýmto krokom len zhruba 17 percent opýtaných. Ďalších 45 percent označilo za najlepšie pre Srbsko smerovanie do EÚ, zatiaľ čo podľa tretiny by Srbsko malo zostať mimo oboch blokov.
Srbsko je zahraničnopoliticky tradične široko rozkročené medzi Západom a Východom. S Moskvou úzko spolupracuje nielen politicky a ekonomicky, ale aj vo vojenskej oblasti. Len predvčerom Moskva potvrdila, že do Srbska presunula batérie protivzdušnej obrany S-400 a rakety zem-vzduch Pancir-S. Zúčastnia sa tam srbsko-ruských manévrov protivzdušnej obrany s názvom Slovanský štít 2019. Moderné ruské zbraňové systémy tohto typu sa tak po prvý raz ocitnú na cvičení v zahraničí.
Belehrad napriek obavám susedných štátov i západných krajín s Moskvou úzko spolupracuje pri budovaní svojej armády. Od Ruska už prijal šesť použitých stíhačiek MiG-29 a tento rok očakáva dodávku bojových a transportných vrtuľníkov. Tento rok v lete srbská armáda prevzala aj prvú časť dodávky obrnených vozidiel, ktoré jej Rusko venovalo ako dar.
Srbského prezidenta Aleksandara Vučiča v politike otvárania sa Rusku znova utvrdilo sklamanie Severného Macedónska a Albánska z výsledkov minulotýždňového summitu EÚ, kde im Francúzsko zablokovalo prisľúbené otvorenia prístupových rokovaní. Podľa Vučiča to povedie k tomu, že Srbsko stratí dôveru v EÚ.
„Nie (zo strany EÚ) povedie v Srbsku k tomu, že EÚ bude ešte menej populárna a (ľudia) jej budú ešte menej dôverovať,“ povedal Vučič tento týždeň v rozhovore pre rakúsky denník Der Standard.
Vučič sa tiež skepticky vyjadril o možnosti normalizácie vzťahov s Kosovom, ktoré od Srbska požaduje EÚ: „Nie je predsa možné, že oni (Kosovo) dostanú všetko – uznanie, naše územia a našich ľudí. Čo dostaneme my? Možné členstvo v EÚ o desať rokov? A kto nám to zaručí? Bude to rovnaká záruka, akú dostalo Severné Macedónsko, keď mu prisľúbili začatie prístupových rokovaní?“
Srbský prezident tiež naznačil, že jeho krajina sa v budúcnosti nemieni spoliehať výlučne len na EÚ. Srbsko sa podľa neho musí postarať samo o seba a vyriešiť vzájomné vzťahy v regióne, pričom chce naďalej udržiavať priateľské vzťahy s Ruskom, Čínou i Tureckom.