Muž menšieho vzrastu (meria 168 cm), ale hlasu ako zvon už nebude dohliadať na poriadok v Dolnej snemovni britského parlamentu. Vďaka ostrému jazyku, nápaditým slovným obratom, farebným kravatám, ale predovšetkým vďaka zvučnému zvolaniu „Order!“ v rôznych tóninách, ktorým sa dožadoval poriadku, sa vryl do pamäti všetkým, ktorí aspoň raz zhliadli rokovanie britských poslancov. Aj preto získal prezývku Mr. Order – Pán Poriadok.
Na záver emotívne ladeného prejavu, v ktorom ohlásil začiatkom septembra svoju rezignáciu, sa poďakoval poslancom za spoluprácu, pričom zdôraznil: „Ste veľmi, veľmi šľachetná partia. Želám svojmu nástupcovi veľa šťastia pri obrane práv jednotlivých poslancov a parlamentu ako ustanovizne.“
V mladosti sa John Bercow pohrával s myšlienkou stať sa profesionálnym tenistom, patril medzi najlepších juniorov, ale napokon zvíťazila politika. Politológiu vyštudoval s vyznamenaním na Univerzite v Essexe. Do svojho zvolenia za poslanca však najskôr pracoval v bankovom sektore.
Mandát poslanca za Konzervatívnu stranu sa mu podarilo získať v roku 1997 až na tretí pokus predchádzajúce dva v rokoch 1987 a 1992 boli neúspešné. Po odstúpení predsedu Dolnej snemovne Michaela Martina v dôsledku rozsiahleho škandálu okolo kontroverzných poslaneckých výdavkov bol John Bercow jedným z desiatich uchádzačov o tento tradične apolitický post. Tretí pokus sa stal pre neho opäť úspešným.
V treťom kole voľby totiž porazil člena Konzervatívnej strany Georga Younga a vo veku 46 rokov sa stal 22. júna 2009 najmladším predsedom v novodobej histórii britského parlamentarizmu. Po zasadnutí do kresla predsedu Dolnej snemovne sa v súlade so zvyklosťami vzdal členstva v Konzervatívnej strane nezastupoval ju v parlamente a ani nemohol hlasovať.
Niektorí členovia jeho materskej Konzervatívnej strany však Johna Bercowa kritizovali za nedodržiavanie objektivity. V poslednom období mu vyčítali najmä to, že nie je nestranný a svojimi rozhodnutiami o tom, čo povolí a o čom dá hlasovať, podporuje odporcov brexitu. „Mám svoje súkromné presvedčenie, ale v parlamente som nestranícky,“ odkázal svojim kritikom v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.
Budem mlčať!
John Bercow si získal celý rad priaznivcov a stal sa doslova miláčikom prenosov z britského parlamentu. Diváci si ho obľúbili tiež pre jeho komediálny talent, s ktorým zmravňoval poslancov.
„Neviem, čo sa stalo ctihodnému pánovi z North Dorset. Pred niekoľkými desaťročiami, keď bol ešte študentom Oxfordskej univerzity, mi manželka hovorila, že je veľmi dobre vychovaný. Zdá sa, že došlo k úpadku. Je to veľmi neuspokojivé,“ povedal na adresu vyrušujúceho poslanca Simona Hoarea.
Jeho energický a rázny štýl vedenia snemovne bol charakteristický a videá, na ktorých v búrlivej atmosfére snemovne robí poriadok, sa stali hitom internetu. Napomínal aj ministrov, ktorí počas rokovania parlamentu používali mobilný telefón, a poslancom, ktorí sa nevedeli zmestiť do kože, pokojne navrhol, aby ako domácu úlohu stokrát napísali: „Budem mlčať!“
Johna Bercowa nepreslávili však iba parlamentné debaty o brexite. Súhlas i nevôľu zároveň vyvolal v roku 2017, keď nedovolil, aby v parlamente vystúpil americký prezident Donald Trump. Zdôvodnil to tým, že nie je vhodný na to, aby vystupoval pred Dolnou snemovňou, ktorá je proti rasizmu, sexizmu, podporuje rovnosť pred zákonom a nezávislé súdnictvo.
„Členom parlamentu som bol 22 rokov a desať jeho predsedom. To bola tá najväčšia česť v mojom živote,“ vyhlásil John Bercow, ktorý sa stal doslova ikonickou postavou Dolnej snemovne britského parlamentu.
Veľký služobník parlamentu
Britskí zákonodarcovia od srdca chválili Johna Bercowa, energického a pozoruhodného predsedu Dolnej snemovne, keďže práve vo štvrtok naposledy viedol zasadnutie tejto hlavnej a volenej komory britského parlamentu.
Niektorí poslanci cítia smútok nad jeho odchodom, ale niektorých to aj teší. Bercow sa stal hrdinom pre odporcov brexitu, darebákom pre zástancov vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ a tŕňom v päte britskej konzervatívnej vlády.
Bercowov životopisec Sebastian Whale vyhlásil, že „je to predseda svojej doby – rozvratnícky, drsný a kontroverzný“. Premiér Boris Johnson povedal, že Bercow bol „veľký služobník tohto parlamentu a tejto Dolnej snemovne“, aj keď nie vždy mali obaja celkom zhodný názor.
Konzervatívny zákonodarca Edward Leigh sa vo štvrtok poďakoval Bercowovi za jeho „dlhoročné priateľstvo“. „Nie vždy som s tebou súhlasil, ale na tomto mieste, John – snáď ťa môžem osloviť tak, ako vždy – je priateľstvo dôležitejšie než zhoda,“ povedal Leigh.
Barry Sheerman z hlavnej opozičnej Labouristickej strany povedal Bercowovi, že „pre radových poslancov bol vždy zdrojom radosti“, keď v poslednom desaťročí viedol parlamentné zasadnutia. Sheerman kritizoval „sústredenú mediálnu zlomyseľnú kampaň“ proti Bercowovi a jeho rodine, keď sa v roku 2015 objavovali odpudzujúce škandálne články o jeho súkromnom živote.
„Je to hanba britskej žurnalistiky a novinárskeho povolania, pretože to nerobili bulvárne noviny – robili to The Times, robil to premiérov Daily Telegraph,“ uviedol Sheerman.
„Niektorí z nás stáli vtedy pri tebe a aj budeme stáť,“ dodal Sheerman a odporučil Bercowa na doživotnú hodnosť peera, ktorá by mu zaručila kreslo v Snemovni lordov, teda v nevolenej hornej komore parlamentu. „Toto je výnimočne milé od ctihodného džentlmena,“ zareagoval Bercow.