"Nie sme hotel pre členov Daeš (iný názov pre IS, pozn. red.) zo žiadnej krajiny,“ citoval Daily Sabah ministra vnútra, ktorý tvrdí, že štáty nemôžu očakávať, že zbavia svojich teroristov občianstva a Turecko sa o nich postará. "Je to neakceptovateľné, ale aj nezodpovedné,“ vyhlásil Soylu.
Európske krajiny dlhodobo riešia problém, čo so svojimi občanmi, ktorí sa pridali na stranu IS a padli do zajatia. Situáciu ešte skomplikovala turecká vojenská operácia Prameň mieru v severovýchodnej Sýrii, zameraná najmä na kurdské skupiny. Ankara tvrdí, že bojuje so všetkými teroristami, teda aj s Islamským štátom. Existujú však obavy, že IS využije konflikt na preskupenie síl a z toho, že jeho členovia ujdú zo záchytných zariadení, ktoré strážili kurdské jednotky zo Sýrskych demokratických síl (SDF). Už v polovici októbra sa takto malo dostať na slobodu z tábora Ajn Ísá takmer 800 rodinných príslušníkov ľudí z IS.
Na nečinnosť európskych krajín v súvislosti s ich občanmi v Sýrii sa niekoľko ráz sťažoval aj americký prezident Donald Trump. Vládca Bieleho domu v októbri oznámil stiahnutie jednotiek USA, ktoré pomáhali SDF. Otvoril tým cestu pre turecký zásah v severovýchodnej Sýrii, kde chce Ankara vytvoriť bezpečnostnú zónu pre utečencov. Ľudskoprávne organizácia však poukazujú na brutálny postup protureckých milícií a na prípady, keď vraj utečencov nútia k presunu do oblasti.
Čo so zahraničnými bojovníkmi?
Horúci zemiak zahraničných bojovníkov si však aj naďalej budú európske vlády pohadzovať. Keby sa Turecko rozhodlo poslať preč ľudí, ktorí sa pridali k IS, otázne je, ako by to fungovalo, ak by ich krajiny, odkiaľ pochádzajú, odmietli prijať. V tejto chvíli len niektoré štáty pomaly riešia, čo so ženami a s deťmi príslušníkov Islamského štátu.
No je to politicky citlivá otázka. V septembri publikovaná štúdia organizácie GLOBSEC informovala, že ani pri ženách sa neraz nedá hovoriť iba o džihádistických nevestách, ale že viaceré sa priamo zapojili do teroristických akcií.
"Naše štatistiky poukazujú na prípady, ako ženy plánovali útoky, aktívne verbovali džihádistov, zapájali sa do propagandy a podobne,“ uvádza správa GLOBSEC-u, ktorú vytvoril medzinárodný tím pod vedením Kacpera Rekaweka. Štúdia pod názvom – Európsky džihád: Budúcnosť minulosti, od zločincov k teroristom a späť? – zisťovala fakty o islamistických extrémistoch v 11 európskych krajinách.
V súvislosti so spomenutou žiadosťou Holandska Turecku o zadržanie dvoch žien sa pozornosť sústreďuje na prípad, ktorý v piatok začal posudzovať súd. Agentúra Reuters informovala, že právnici 23 žien, ktoré sa pridali k IS, žiadajú vládu v Haagu, aby ich klientkam umožnila návrat domov aj s deťmi. Ženy sú momentálne v tábore al-Húl v severnej Sýrii. Holandsko argumentuje, že je príliš nebezpečné tam poslať ľudí, ktorí by preverili situáciu.
Viacerí odborníci sa prikláňajú k názoru, že európske štáty by sa mali postarať o svojich občanov, minimálne o deti a ženy. Vyskytli sa aj úvahy, že extrémistov, ktorí bojovali na strane IS, by súdil akýsi paneurópsky tribunál.
Medzitým však bezpečnostné zložky pozorne sledujú dianie v rámci Islamského štátu. Po nedávnej smrti lídra IS Abú Bakra Bagdádího existujú obavy, že teroristi sa budú chcieť pomstiť.
"Zabitie vodcu Islamského štátu je dôležité. Nenarušilo však príliš plány IS. Organizácia je pripravená na zmeny vo vedení a obyčajne má k dispozícii dlhú líniu nástupníkov,“ pripomenul pre Pravdu Pawel Wojcik, ktorý analyzuje teroristické aktivity. "IS urobí všetko pre to, aby si prostredníctvom propagandy napravil imidž. Pravdepodobne využije aj fakt, že Bagdádí sa sám odpálil, ako symbol jeho martýrstva, teda že samotný kalif sa obetoval. Asi existuje nebezpečenstvo útokov z pomsty, viaceré európske štáty tomu venujú pozornosť. Uvidíme v najbližších mesiacoch, ako sa IS vyrovná s Bagdádího smrťou. Ale chaos v Sýrii spôsobený Tureckom Islamskému štátu pomáha,“ myslí si Wojcik.