Rumuni i Brusel sa dočkali vlády premiéra Orbana

Rumunský parlament vyslovil dôveru menšinovej vláde, ktorú tvoria s výnimkou troch nestraníkov výhradne členovia Orbanovej Národnej liberálnej strany (PNL). Proeurópska PNL, ktorá má v parlamente len 69 kresiel, potrebovala na to, aby sa mohla ujať moci, podporu aspoň 233 zákonodarcov. Zelenú novému kabinetu ich napokon dalo až 240. Popri zákonodarcoch menších strán a nezávislých vhodilo biele guľôčky do hlasovacej urny aj viacero „dezertérov“ z donedávna vládnej koalície.

Vzhľadom na bojkot hlasovania, ktorý ohlásila bývalá vládnuca Sociálnodemokra­tická strana (PSD), ktorá má 133 mandátov, hrozil ešte na poludnie odklad rozhodovania o dôvere pre nedostatočný počet prítomných. Niektorých sociálnodemokra­tických zákonodarcov však od účasti na zasadaní parlamentu a porušenia straníckej disciplíny neodradila ani hrozba, že budú vylúčení zo strany.

Výsledok hlasovania s napätím sledovala aj Ursula von der Leyenová, šéfka budúcej Európskej komisie, ktorá ešte stále nemá svoj tím kompletný. Pôvodnú lehotu učenú na 1. novembra nestihla a ťahanice okolo nominácie rumunského eurokomisára ohrozovali aj náhradný termín stanovený na 1. decembra.

Nový premiér, ktorého vláda zložila prísahu, sľúbil, že s nomináciou eurokomisára nebude otáľať. „Rozhodnutie prijmeme tak skoro, ako to bude možné, po konzultácii s prezidentom. Návrh bude ten najlepší pre Rumunsko,“ vyhlásil Orban.

Orbana poveril zostavením vlády prezident Klaus Iohannis, niekdajší líder PNL, po tom, čo sociálni demokrati prišli o koaličného partnera a premiérka Viorica Dancilová so svojou vládou stratila dôveru parlamentu. Iohannisa a Dancilovú už koncom tohto týždňa čaká volebný súboj o post hlavy štátu. Bývalá premiérka je totiž medzi vyzývateľmi dosluhujúceho prezidenta.

PSD od suverénneho víťazstva v posledných parlamentných voľbách išla od porážky k porážke. Jej bývalý vodca Liviu Dragnea si odpykáva trest za zneužitie právomocí verejného činiteľa. Za korupciu boli odsúdení aj mnohí ďalší ministri, poslanci či starostovia PSD. „Príchod novej vlády je výsledkom erózie sociálnej demokracie, ktorej líder krátko po eurovoľbách nastúpil na výkon trestu do väzenia,“ povedal pre Euronews Adrian Moraru, riaditeľ Inštitútu pre verejnú politiku v Bukurešti. Voliči v májových eurovoľbách podľa neho potrestali PSD za zmeny súdneho systému. Tie podľa opozície i Bruselu podkopávajú právny štát a vyvolali masové pouličné protesty.

Ďalší úder utŕžila PSD, keď europarlament zamietol pôvodný návrh premiérky Dancilovej na rumunského eurokomisára. „Ostatné strany v parlamente využili túto príležitosť a podali návrh na vyslovenie nedôvery vláde,“ poznamenal Moraru.

Orban medzi hlavnými cieľmi novej vlády spomenul zabezpečenie nezávislosti súdnictva. „Musíme prevziať zodpovednosť za zabezpečenie nezávislosti justičného systému v Rumunsku bez zasahovania politikov a iných inštitúcií,“ povedal zákonodarcom.

Do riadnych parlamentných volieb, ktoré sa majú konať koncom budúceho roka, chce nový kabinet okresať byrokraciu. Orban to dal najavo už zostavením iba 16-člennej vlády, najštíhlejšieho kabinetu v moderných dejinách Rumunska. Plánuje tiež investície do kľúčových infraštruktúrnych projektov a nápravu ekonomických opatrení predchádzajúcej vlády, ktoré zasiahli podnikateľský sektor.