Lídri domorodých Kanakov, ktorí tvoria zhruba 39 percent obyvateľstva a sú prevažne zástancami nezávislosti, veria, že sa im časom podarí získať podporu verejnosti.
Zasadzovali sa preto o čo najneskorší možný termín druhého referenda. Naopak, podporovatelia zotrvania v rámci Francúzska – najmä potomkovia európskych kolonistov – požadovali, aby sa referendum konalo už v júli. Obe strany sa nakoniec podľa Philippea, ktorý dohliadal na rokovania, dohodli na kompromise, ktorým je 6. september.
Napätie medzi podporovateľmi nezávislosti a zástancami zachovania zväzku s Francúzskom sa začalo v Novej Kaledónii stupňovať v 80. rokoch, keď si nepokoje a boje vyžiadali v tejto oblasti viac ako 70 obetí na životoch. Násilnosti ukončila mierová dohoda z roku 1998, na základe ktorej získalo toto súostrovie vyššiu mieru autonómie. Zmluva zároveň zaviazala Paríž k tomu, aby do roku 2022 umožnil uskutočnenie troch referend o nezávislosti.
V prvom referende, ktoré sa konalo v novembri 2018, sa za nezávislosť vyslovilo 43,6 percenta zúčastnených voličov.
Nová Kaledónia je považovaná za strategický bod Francúzska v ázijsko-tichomorskom regióne, v ktorom sa čoraz viac prejavuje vplyv Číny. Okrem toho tam nachádza približne štvrtina z celkových svetových zásob niklu, ktorý sa využíva pri výrobe elektroniky.