Aliancia proti brexitu
Medzi referendom a voľbami väčšinovým systémom, kde v jednotlivých obvodoch víťaz berie všetko, je totiž veľký rozdiel. Strany, ktoré sú proti brexitu, sa preto v úsilí zabezpečiť víťazstvo proeurópskych kandidátov snažia spájať sily. Liberálni demokrati, Zelení a waleskí nacionalisti sa v niektorých volebných obvodoch v Anglicku a vo Walese už dohodli, že nepostavia vlastných kandidátov, aby tak posilnili toho, kto má najväčšiu šancu poraziť kandidáta vládnych konzervatívcov prípadne iných kandidátov, ktorí podporujú brexit.
Do akej miery bude táto aliancia za zotrvanie v EÚ úspešná, je otázne. K týmto stranám sa totiž nepridala hlavná opozičná sila – labouristi. Voliči labouristov síce patria k odporcom brexitu, šéf labouristov Jeremy Corbyn však taký jasný postoj nemá. Aj včera sa vo svojej predvolebnej reči zameral na sociálne témy, zdravotníctvo a školstvo. „Ľudia, ktorí hlasovali za brexit, a aj tí, ktorí boli za zotrvanie v EÚ, pravdepodobne čelia rovnakým problémom, napríklad s bývaním. Majú rovnaké záujmy,“ citoval Corbyna denník Guardian. Na otázky, ktoré sa týkali brexitu a jeho dôsledkov, odpovedal Corbyn nepriamo. Ako premiér by chcel vyjednať colnú úniu s EÚ, zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a práva zamestnancov, ako aj štandardy EÚ v oblasti životného prostredia. A vypísal by referendum. O postoji labouristov má potom rozhodnúť osobitná stranícka konferencia. Labouristi chcú podľa neho „vyriešiť brexit za šesť mesiacov“.
Corbyn ako Stalin?
Naopak, konzervatívny premiér Johnson, ktorý v referende podporoval brexit, včera pri oficiálnom spustení predvolebnej kampane stanovil tému odchodu Británie z EÚ za jednu z hlavných priorít kampane. „Chcete brexit alebo na budúci rok ďalšie dve referendá s Corbynom?“ zahlásil Johnson na twitteri. Jedno referendum sa má týkať EÚ a druhé nezávislosti Škótska.
Podobným spôsobom viedli konzervatívci kampaň aj v roku 2015, keď voličov stavali pred otázku, či chcú po voľbách chaos s lídrom labouristov. Johnson v denníku Daily Telegraph teraz prirovnal Corbyna k sovietskemu diktátorovi Stalinovi. „Tragédiou modernej Labourstickej strany pod vedením Corbyna je, že vnútorne nenávidí motiváciu ziskom,“ napísal Johnson.
Pre Johnsona je prioritou získať vo voľbách opäť dostatočnú väčšinu pre vládu konzervatívcov. „Parlament je paralyzovaný. Máme fantastickú dohodu o brexite, ale nechcel za ňu hlasovať. Teraz máme šancu získať väčšinu pre konzervatívnu vládu,“ povedal včera Johnson s tým, že hneď po voľbách, ak ich teda konzervatívci vyhrajú, dá novému parlamentu dohodu o brexite na hlasovanie.
Stabilná väčšinová vláda, ktorú by vytvorili len konzervatívci, sa zatiaľ nečrtá. Podľa prieskumov verejnej mienky majú konzervatívci dlhodobý náskok pred inými stranami – volilo by ich približne 38 percent ľudí. Labouristi za nimi zaostávajú a získali by približne 26 percent hlasov, liberálni demokrati majú 17 percent hlasov a Strana brexitu približne desať percent.
V odchádzajúcom parlamente, ktorý sa vzbúril voči možnosti brexitu bez dohody, stratil Johnson podporu aj u časti proeurópskych konzervatívnych poslancov. Viacerí z nich už v týchto voľbách nebudú kandidovať, niektorí sa zas rozhodli kandidovať ako nezávislí prípadne za liberálov. Podobné presuny sú však aj medzi voličmi. Mnohí nebudú voliť podľa toho, aká strana im je najbližšia, ale aký má daný kandidát postoj k brexitu.
Postoj brexitu môže miešať karty v Severnom Írsku, kde sa voliči zvyčajne rozhodujú podľa príslušnosti k proírskej katolíckej komunite alebo k probritským protestanským unionistom. Tentoraz aj tam neoficiálne vzniká koalícia, ktorej cieľom je získať čo najviac hlasov pre proeurópskych kandidátov a minimalizovať zisky radikálnej Demokratickej unionistickej strany – jedinej strany, ktorá tam v referende podporovala brexit. Navyše, od jej podpory bola závislá vláda v Londýne, pričom v dohode o brexite odmietala tzv. írsku poistku, ktorá mala zabrániť vzniku viditeľnej hranice medzi Írskom a Severným Írskom.
Tak sa stalo, že napríklad proírski radikáli zo Sinn Féin podporujú aj probritskú unionistku. Najväčšia bitka sa však odohrá v jednom volebnom obvode v Belfaste medzi radikálmi z oboch strán konfliktu. Svojich kandidátov si tam vzali umiernení katolíci aj umiernení protestanti. Jedna strana chce, aby nevyhral radikálny probritský stúpenec brexitu, druhá zas nechce, aby vyhral proírsky radikál.