Orbán zatlačil na Kyjev cez Severoatlantickú alianciu

Začnú sa aspoň trochu roztápať ľady vo vzťahoch medzi Budapešťou a Kyjevom, alebo zostanú napäté, ako sú už dlhé mesiace? Oba štáty, s ktorými Slovensko hraničí, tento týždeň naznačili, že sa chystá stretnutie ich kľúčových lídrov. Premiér Viktor Orbán a prezident Volodymyr Zelenskyj by spolu mohli rokovať možno už tento mesiac.

07.11.2019 13:00
debata (11)

Vzájomné vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou zaťažuje vec, ktorú presadila donedávna vládnuca garnitúra Zelenského predchodcu Petra Porošenka. Parlament vtedy schválil návrh zákona, ktorý zavádza v školách od štvrtého ročníka povinné vyučovanie v ukrajinčine. Maďarsko to označilo za zaucho príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny (v západnej časti Ukrajiny ich žije približne 150-tisíc). Budapešť odvtedy robí odvetné kroky, aby zabránila zbližovaniu Kyjeva s Európskou úniou aj so Severoatlantickou alianciou.

„Existuje určitá účelová politika, ktorá sa okrem zúženia práv všetkých menšín snaží v ukrajinskej verejnej mienke vykresliť maďarskú menšinu ako nepriateľa,“ posťažoval sa podľa agentúry AP László Brenzovics, donedávna jediný etnický Maďar v ukrajinskom parlamente. Mandát stratil v tohtoročných voľbách, pod čo sa v nemalej miere podpísala úprava volebných obvodov, ktorá znížila šancu, aby zostal poslancom.

Budapešť pred pár dňami potvrdila odmietavý postoj k euroatlantickým ašpiráciám Kyjeva, keď vetovala návrh spoločného vyhlásenia členských štátov NATO o Ukrajine. „Neobetujeme etnickú maďarskú komunitu pre geopolitiku,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Dodal, že nemajú na výber, ak Ukrajina neupraví školský zákon do prijateľnej podoby.

Následne vzniklo spoločné vyhlásenie NATO a Ukrajiny, ktoré sa dá zhodnotiť ako Orbánov tlak na Kyjev prostredníctvom aliancie. „V súvislosti so školským zákonom zo septembra 2017 spojenci naliehajú na Ukrajinu, aby v plnej miere implementovala odporúčania a závery Benátskej komisie,“ zdôrazňuje sa v časti vyhlásenia s tým, že Kyjev tvrdí, že je odhodlaný takto postupovať.

Benátska komisia, ktorá je poradným orgánom Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti, zaujala stanovisko ku kontroverznému zákonu už v decembri 2017, ale Porošenka neprimala, aby vykonal zmeny. Komisia vtedy naliehala na Kyjev, aby zabezpečil výučbu v oficiálnych jazykoch EÚ, ako je nielen maďarčina, ale aj rumunčina. (Ukrajina sa bránila vždy tým, že sleduje len posilnenie národnej identity.)

V najbližšom čase aj v súvislosti s uvedeným tlakom NATO bude zaujímavé, ako dopadne rokovanie Orbána so Zelenským. Zásadný prelom sa neočakáva hneď na prvom stretnutí, ale Budapešť signalizuje mierny optimizmus: „Nový líder, nová šanca,“ opatrne poznamenal Szijjártó na adresu Zelenského.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Viktor Orbán #Volodymyr Zelenskyj