Segre navrhla zriadenie mimoriadneho výboru, ktorý by v Taliansku bojoval proti všetkým formám rasizmu, antisemitizmu či podnecovaniu násilia a nenávisti na základe náboženstva či etnickej príslušnosti.
Minulotýždňového hlasovania o návrhu v Miláne sa však zdržali nacionalistická strana Liga Mattea Salviniho, stredopravá Forza Italia Silvia Berlusconiho a krajne pravicoví Bratia Talianska. Segre sa v tom čase pre denník La Repubblica vyjadrila, že sa pre zdržanie týchto strán „cítila ako Marťanka v Senáte“. „Apelovala som na svedomie všetkých a myslela som si, že výbor proti nenávisti ako princíp bude prijatý všetkými,“ uviedla.
Ako informuje spravodajský portál BBC, odvtedy Segre denne prišlo aj 200 nenávistných správ denne. Keďže niektoré vyhrážky boli až veľmi závažné, prefekt Milána Renato Saccone a komisia pre bezpečnosť a verejný poriadok v stredu rozhodli, že jej pridelia policajnú ochranu. Na základe prijatých opatrení tak senátorku na verejnosti sprevádzajú dvaja carabinieri.
Vyhrážky senátorke už vyšetruje milánska prokuratúra, ktorá požiadala o pomoc taliansku protiteroristickú políciu.
Lilianu Segre mala 13 rokov, keď ju deportovali v roku 1944 do nacistického koncentračného tábora Auschwitz, kde zomrel jej otec a starí rodičia. Odtiaľ sa dostala ešte do ďalších dvoch nacistických táborov, z ktorých posledný napokon oslobodila sovietska armáda. Za doživotnú senátorku ju vlani v januári vymenoval prezident Sergio Mattarella.