Výletom na Západ predbehla pád Berlínskeho múru

09.11.2019 11:00

Nemci, ktorí zažili pád Berlínskeho múru, si dodnes presne pamätajú, kde boli a čo robili večer 9. novembra 1989. Celé Nemecko a zahraniční hostia si dnes pripomínajú 30. výročie pádu symbolu rozdelenej Európy. Betónovej opachy, ktorá tajne vyrástla v auguste 1961 a vytvorila zo západného Berlína uzatvorený ostrov vo východnom bloku. Mala zastaviť odchod ľudí z východného Nemecka do bohatšieho a slobodnejšieho západného Berlína.

Archívna snímka z 10. novembra 1989, keď stovky...
Archívna snímka z 10. novembra 1989, keď stovky ľudí vyliezli pri Brandenburskej bráne na múr, ktorý sa rúcal. Autor: SITA/AP, Lutz Schmidt

Prvým občanom východného Nemecka, ktorý sa v deň pádu Berlínskeho múru dostal bez akéhokoľvek osobitného povolenia na Západ, bola lekárka Annemarie Reffertová. Keď sa 9. novembra 1989 večer dozvedela, že východonemeckí komunisti oznámili otvorenie hraníc, rozhodla sa, že si s dcérou urobia krátky výlet na Západ. Zaskočení colníci na hraničnom priechode Marienborn si s nimi spočiatku vôbec nevedeli rady, nakoniec ich však cez hranicu pustili. Za necelé dve hodiny, teda v momente, keď sa v Berlíne rúcal múr, boli už zase späť.

„Počula, že je hranica otvorená, a tak proste vyrazila,“ hovorí Susana Baumgartlová, vedúca pamätníka na bývalom hraničnom priechode Marienborn, ktorý oddeľoval východonemecké Sasko-Anhaltsko od západonemeckého Dolného Saska. Štyridsaťšesťročná lekárka sa o rozhodnutie umožniť občanom komunistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) cestovať na Západ dozvedela z rozhlasu. V ušiach jej utkvelo vyhlásenie člena komunistického politbyra Güntera Schabowského, že nové opatrenia nadobúdajú účinnosť okamžite. Vzala ho doslova.

„Hraničný priechod poznala, pretože v oblasti ako lekárka už skôr niekoľkokrát zasahovala. Nemala tak strach z neznámeho,“ povedala Baumgartlová, prečo lekárka nemala problém sadnúť v blízkosti Magdeburgu do svojho wartburga a vyraziť k hranici. Tam narazila na úplne nepripravených colníkov, ktorí z Berlína nemali žiadne inštrukcie, ako postupovať. „Hneď prvému pripomenula, že predsa Schabowski na tlačovej konferencii hovoril, že je možné prekročiť hranice. Pretože si vôbec neboli istí, čo robiť, tak ju posielali od jedného stanovišťa k druhému stále ďalej a nakoniec ju nechali prejsť,“ opisuje Baumgartlová postup, ktorý bol ešte deň predtým úplne nepredstaviteľný.

Podobne na tieto okamihy spomínala aj Reffertová. „Povedala som, že sme počuli, že je teraz hranica otvorená a že jednoducho chceme na Západ. Nikto nevedel, čo robiť. Každý delegoval rozhodnutie na ďalšie stanovište. A otočiť sa nebolo možné.“

Všetko trvalo len zhruba 15 až 20 minút. Lekárka s dcérou na hraničný priechod podľa Baumgartlovej dorazili najskôr krátko po deviatej večer a o zhruba päť minút po štvrť na desať ich colníci pustili ďalej. Z dochovaných úradných záznamov vyplýva, že dve minúty pred pol desiatou boli už obe na hraničnej kontrole v západonemeckom Helmstedte. Dve minúty po tom sa v Berlíne pod náporom mnohých východných Nemcov pre niektorých z nich otvoril prvý hraničný priechod Bornholmer Strasse.

V momente, keď sa jeho brány asi pol hodiny pred polnocou rozleteli dokorán a do západného Berlína začali bez akýchkoľvek kontrol prúdiť tisíce východných Nemcov, bola už zase lekárka Reffertová po krátkej prechádzke po západonemeckom Helmstedte na prekvapenie colníkov späť v NDR. Západonemeckým novinárom pri návrate do východného Nemecka na otázku, či teraz bude do spolkovej republiky chodiť častejšie, povedala: „Áno, možno na návštevy, aby som sa pozrela na život u vás. Ale nikdy nie natrvalo. Je to úplne iná spoločnosť.“ Vôbec vtedy netušila, že za necelý rok už bude Nemecko znovu len jedno.

Pád múru si v Nemecku pripomínajú celý tento týždeň. Hlavné oslavy sa však uskutočňujú dnes, presne na 30. výročie – v centre Berlína pri Brandenburskej bráne, ktorú od západnej časti mesta kedysi oddeľoval múr.

Berlínsky múr v číslach

  • stavať ho začali 13. augusta 1961
  • meral celkovo 155 km, tvorili ho 3,6 metra vysoké bloky zakončené valcom, ktorý mal odradiť od pokusov preliezť ho
  • na východnej strane strážilo „územie nikoho“ 11 500 vojakov na 302 strážnych vežiach a v 20 bunkroch
  • stráž zabezpečovali aj stovky lámp, poplašné hlásiče, priekopy a ostnaté drôty
  • v rokoch 1961 – 1989 zahynulo 138 ľudí pri pokuse dostať sa cez múr, celkovo bolo zaznamenaných približne 5000 takých pokusov
  • vyše tristo ľuďom sa podarilo utiecť cez 71 vyhĺbených tunelov pod múrom, 800 ľudí ušlo do začiatku roku 1962 cez kanalizáciu
#Berlínsky múr
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku