Po páde prezidenta sa Bolívia zmieta v bezvládí a chaose

Mocenské vákuum, sprevádzané nepokojmi, rabovaním a podpaľačstvom dalo bodku za bezmála štrnásťročnou vládou prvého indiánskeho prezidenta Bolívie. Evo Morales (60), niekdajší odborársky bos pestovateľov koky, ktorý v chudobnej latinskoamerickej krajine presadzoval budovanie "domorodého socializmu", v nedeľu odstúpil, keď ho po troch týždňoch násilných protestov proti jeho spornému znovuzvoleniu opustila armáda.

11.11.2019 06:40 , aktualizované: 12.11.2019 06:27
debata (81)
Morales, bývalý pestovateľ koky, bol v Bolívii... Foto: SITA/AP
Bolivia's President Evo Morales arrives a press conference at the military airport in El Alto, Bolivia, Sunday, Nov. 10, 2019. Hours later Morales announced his resignation under mounting pressure Morales, bývalý pestovateľ koky, bol v Bolívii pri moci od roku 2006.

Ľavičiar Morales si dlho udržiaval vysokú popularitu snahou zvyšovať životnú úroveň obyčajných Bolívijčanov na úkor elít a zahraničných investorov. Už počas svojho prvého mandátu dokázal pozdvihnúť z chudoby pol milióna obyvateľov desaťmiliónovej krajiny.

V posledných rokoch sa ale hospodárska situácia Bolívie zhoršila, hoci zďaleka nie do takej miery ako vo Venezuele, ktorú Moralesov ľavicový spojenec Nicolás Maduro priviedol k ekonomickému kolapsu. Na rozdiel od autokratického vládcu z Caracasu, ktorý už roky odoláva masovým protestom, sa však prezident v La Paze nemohol spoľahnúť na vernosť svojich generálov.

Armáda i polícia odopreli prezidentovi poslušnosť po tom, čo Organizácia amerických štátov cez víkend odsúdila „zjavné zmanipulovanie" októbrových prezidentských volieb a vyzvala na opätovné hlasovanie. Morales opakovanie volieb prisľúbil, ale jeho odporcom to už nestačilo a ozbrojené zložky sa postavili na ich stranu. „Armáda požiadala prezidenta, aby odstúpil a pomohol tak znovanastoliť stabilitu,“ vyhlásil v nedeľu veliteľ bolívijskej armády generál Williams Kaliman.

Prezident síce ponúkol svoju rezignáciu, tú ale ešte musí prijať či odmietnuť parlament, ktorý je ochromený hromadným odstúpením vedenia jeho oboch komôr. Morales, ktorý dostal z Mexika ponuku na azyl, podľa miestnych médií krajinu neopustil a zdržiava sa vo svojej bašte asi 250 kilometrov juhovýchodne od metropoly.

Mexiko však v pondelok večer oznámilo, že udelilo azyl Evovi Moralesovi. Mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard uviedol, že Morales už o azyl požiadal a ministerka vnútra Olga Sánchezová Corderová "prijala rozhodnutie udeliť mu azyl…z humani­tárnych dôvodov ". Ebrard nepovedal, či sa Morales uchýlil na mexické veľvyslanectvo v La Paze a neodpovedal na otázky novinárov, či bolívijský exprezident príde do Mexika, prípadne kedy by tak mal urobiť.

Na twitteri dnes Morales obvinil lídrov opozície zo sprisahania. Jeho volebný vyzývateľ Carlos Mesa a radikálny líder opozície Luis Fernando Camacho sa podľa neho zapíšu do histórie ako „rasisti a pučisti“. Morales tiež naznačil, že sa tak ľahko nevzdá, keď poďakoval „bolívijským vlastencom“ za podporu. „Dojali ste ma k slzám. Nikdy ma neopustíte, a ani ja nikdy neopustím vás,“ odkázal im.

Ďalší vývoj zostáva neistý. Podľa ústavy musí demisiu prezidenta i viceprezidenta potvrdiť spoločná schôdza oboch komôr parlamentu. Ich predsedovia ale tiež rezignovali a jediný, kto vo vedení parlamentu zostal, je druhá podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová. Táto opozičná politička dnes vyhlásila, že je pripravená dočasne sa ujať právomocí hlavy štátu a priviesť krajinu k novým voľbám.

„Zvoláme voľby,“ povedala Áňezová novinárom v bolívijskom hlavnom meste La Paz. Dodala, že bude nasledovať „volebný proces, ktorý bude odrážať túžby všetkých Bolívijčanov“.

„Chcem tak zabrániť ďalšiemu vandalizmu, mŕtvym a znásilňovaniu žien,“ reagovala Áňezová na vlnu násilností, v rámci ktorej radikáli z radov priaznivcov i odporcov Moralesa začali podpaľovať budovy i autobusy a rabovať obchody.

Mogheriniová vyzvala na zdržanlivosť a zodpovednosť

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová vyzvala v pondelok na „zdržanlivosť a zodpovednosť“ v Bolívii. Podľa tlačovej agentúry AFP to Mogheriniová vyhlásila po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

„Chcela by som jasne vyjadriť naše želanie, aby všetky strany v krajine zachovali zdržanlivosť a zodpovednosť a viedli krajinu mierovou a pokojnou cestou k novým voľbám, k dôveryhodným voľbám, ktoré umožnia Bolívijčanom vyjadriť svoju demokratickú vôľu,“ povedala v mene EÚ pred novinármi Mogheriniová.

Morales oznámil odchod do Mexika, ktoré mu udelilo azyl

Už bývalý bolívijský prezident Evo Morales v pondelok večer oznámil, že odchádza do Mexika, ktoré mu udelilo azyl.

Morales na Twitteri vyjadril vďaku Mexiku za udelenie azylu. „Je bolestivé opúšťať krajinu z politických dôvodov, ale vždy sa budem zaujímať. Vrátim sa čoskoro, s väčšou silou a energiou,“ uviedol.

Mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard podľa agentúry DPA potvrdil, že Morales letí do Mexika vo vládnom lietadle, ktoré Mexiko vyslalo do La Pazu. Ebrard ešte predtým povedal, že Morales požiadal o azyl a mexická ministerka vnútra Olga Sánchezová Corderová „prijala rozhodnutie udeliť mu azyl…z humani­tárnych dôvodov “.

Bolívijské ozbrojené sily v pondelok oznámili, že podniknú spoločné operácie s políciou s cieľom zabrániť násilnostiam po Moralesovej rezignácii.

Stalo sa tak po tom, ako policajný šéf bolívijskej metropoly La Paz, sídla vlády, vyzval armádu, aby zasiahla a zabránila násilnostiam zo strany prívržencov Moralesa.

Agentúra AFP pripomína, že v pondelok došlo v krajine k podpáleniu a vyplieneniu niekoľkých menších policajných kasární.

81 debata chyba
Viac na túto tému: #Bolívia #rezignácia #Evo Morales