Pred blížiacim sa summitom aliancie bude o problémoch tento týždeň rokovať v Bielom dome jej generálny tajomník Jens Stoltenberg. „Stretnutie sa uskutoční týždeň po tom, čo Macron upozornil európskych spojencov, že NATO zomiera kvôli Trumpovej nepredvídateľnosti,“ podotkla agentúra Reuters. Prezident USA opakovane vyčíta ostatným členským štátom aliancie, že dávajú málo peňazí na obranu.
Obavy má zjavne aj Stoltenberg, ktorý vystríha, že oslabenie transatlantického spojenectva môže rozdeliť Európu. V Moskve sa hodnoteniu od Macrona evidentne potešili: „Sú to zlaté slová. Presná definícia súčasného stavu NATO,“ citovala agentúra Interfax hovorkyňu ruského ministerstva zahraničných vecí Mariu Zacharovovú.
Na summite, ktorý bude začiatkom decembra, sa pritom môže iskriť nielen pre výšku výdavkov na obranu, ale aj v spojitosti s názormi na vzťah s Ruskom. Macron v poslednom čase vysiela do Kremľa ústretové signály, zbližuje sa s prezidentom Vladimirom Putinom. V rozhovore pre Economist sa znovu vyslovil za opätovný začiatok strategického dialógu s Moskvou. Dodal, že k tomu treba pristupovať bez naivity a mať trpezlivosť, pretože to nejaký čas môže potrvať.
Vzťahy medzi NATO a Ruskom najviac zaťažuje konflikt v Donbase a Krym, ktorý Moskva odmieta vrátiť Kyjevu. Napriek tomu Stoltenberg tvrdí, že treba spolu hovoriť. „Aliancia je odhodlaná viesť otvorený a zmysluplný dialóg s Ruskom,“ povedal podľa webovej stránky NATO. Stoltenberg podčiarkol, že aliancia si neželá nové preteky v zbrojení: „Nechceme ďalšiu studenú vojnu a nemáme v úmysle rozmiestňovať nové jadrové rakety v Európe.“ Dodal, že preto chce s Ruskom diskutovať o nešírení atómových zbraní a, naopak, hľadať spôsoby vzájomnej kontroly zbrojného arzenálu.
Stoltenberg zároveň vyjadril obavu o zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. USA od nej oficiálne odstúpili pred tromi mesiacmi (podpísali ju v roku 1987 s vtedajším Sovietskym zväzom). Američania následne v polovici augusta odskúšali raketu stredného doletu.