„S okamžitou platnosťou sa v súlade s ústavou ujímam funkcie prezidentky,“ uviedla Áñezová počas zasadnutia bolívijského parlamentu po tom, čo spolu s prezidentom Moralesom odstúpil viceprezident, ako aj predsedovia oboch komôr parlamentu – Senátu a poslaneckej snemovne.
Priaznivci Moralesa, ktorého v nedeľu armáda a polícia donútili k demisii a ktorý sa v utorok uchýlil do mexického azylu, v protestoch pokračujú. Áňezovú za hlavu štátu neuznávajú. Na dnešok zvolali zasadnutie poslanci Moralesovho Hnutia za socializmus (Movimiento al Socialismo – MAS) a chystajú sa Moralesovu demisiu neprijať.
Evo Morales už v stredu uviedol, že je pripravený vrátiť sa čo najskôr do vlasti, ak ho o to požiada ľud. Informovala o tom agentúra AFP. Morales z funkcie odstúpil po protestoch Bolívijčanov proti jeho už štvrtému zvoleniu vo voľbách.
„Ak ma moji občania o to požiadajú, som pripravený na návrat do upokojenej krajiny,“ povedal ľavicový líder v hlavnom meste Mexika. Morales zároveň vyzval na „národný dialóg“ s cieľom vyriešiť krízu v Bolívii a odmietol vyhlásenie sa Jeanine Áñezovej za hlavu štátu.
Ako informovala agentúra DPA, medzitým v bolívijskom meste La Paz demonštrovali Moralesovi stúpenci, ktorí žiadali jeho opätovné zvolenie do úradu prezidenta.
Socialistický prezident Evo Morales (60) bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov. Násilné protesty, ktoré po voľbách nasledovali, si za tri týždne vyžiadali sedem mŕtvych. Z toho päť ľudí zomrelo na strelné zranenia, uviedol v utorok generálny prokurátor Juan Lanchipa Ponce. Podľa skorších informácií bolo pri nepokojoch zranených až 400 ľudí.