Stojí svet na prahu konfliktov?

, 14.11.2019 06:00
BRITAIN-EU/
Jeden zo zdrojov globálnej ekonomickej a politickej neistoty. Ako bude vyzerať brexit?. Autor: ,

Globálne hospodárstvo asi pribrzdí. Ekonomická neistota v prípade výraznej recesie či dokonca krízy môže prehĺbiť politické problémy, ktorým už teraz musia niektoré krajiny čeliť. Svet sa pritom ešte úplne nespamätal z následkov hospodárskeho pádu spred desiatich rokov.

"Ďalšia ekonomická a finančná kríza by bola zničujúca pre legitimitu demokratického trhového systému,“ citoval pred niekoľkými dňami denník Guardian Mervyna Kinga, ktorý v rokoch 2003 až 2013 stál na čele britskej centrálnej banky.

Ak dôjde k spomaleniu rastu, zasiahne to aj Slovensko, ktoré patrí medzi otvorené hospodárstva s veľkým podielom exportu. "Už vidíme pokles výkonu veľkých ekonomík vrátane Číny, Nemecka a Británie,“ reagovala pre Pravdu Erica Owenová, odborníčka na medzinárodnú politickú ekonómiu z univerzity v Pittsburghu.

Podľa expertky ešte nie je jasné, aká hlboká recesia môže prísť. "Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že v ťažkých hospodárskych časoch je zložitejšie udržať spoluprácu medzi krajinami, lebo tie sa obyčajne snažia chrániť vlastné ekonomiky. Na úrovni štátov sme svedkami pokračujúcej alebo aj zvyšujúcej sa podpory pre protiglobalizačné strany a klesajúcej popularity medzinárodných inštitúcií a dohôd. V obchodných vzťahoch medzi USA a Európskou úniou a medzi Spojenými štátmi a Čínou vládne napätie a otvorené vojny a problémy spojené s brexitom asi nezmiznú. Ak k tomu všetkému, čo už teraz vidíme, prirátame možné globálne ekonomické spomalenie, tak v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne narastú rozpory medzi krajinami,“ uviedla Owenová, ktorá sa zaoberá konfliktmi medzi víťazmi a porazenými globalizácie.

V októbri Medzinárodný menový fond uviedol, že v roku 2020 očakáva globálny hospodársky rast na úrovni 3,4 percenta. Organizácia však varovala, že svetová ekonomika sa nachádza v neistej situácii, keďže čelí novým obchodným bariéram a geopolitickému napätiu.

Najprv horšie, potom lepšie

Expert na globálnu ekonomiku Patrick Leblond z Ottawskej univerzity pre Pravdu uviedol, že história sa môže v istom zmysle zopakovať, a zároveň budú veci iné.

"Skutočné nebezpečenstvo spočíva v tom, že globálna recesia iba prispeje k ďalšiemu uplatňovaniu protekcionistických politík. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že Čína a USA sa ekonomicky vzájomne vzdialia. A nedá sa potom vylúčiť ani scenár, že EÚ na presadzovanie protekcionizmu zo strany Spojených štátov bude reagovať vlastnými ochranárskymi opatreniami. Výsledkom nebude nová studená vojna transatlantického regiónu s Pekingom, ale hrozba, že centrá politickej a ekonomickej moci ako Čína, EÚ a USA, ale aj zvyšok sveta, budú menej spolupracovať. Bude to koniec toho, ako dnes fungujú multilaterálne ekonomické vzťahy. Samozrejme, takéto prehĺbenie rozdielov medzi krajinami bude mať zásadné hospodárske následky. Ako vieme z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami, existuje nemalá pravdepodobnosť, že kým sa veci zlepšia, situácia sa najprv výrazne zhorší. Ľudia sú totiž unavení z toho, že trpia v dôsledku zlých ekonomických rozhodnutí ich politických lídrov,“ povedal Leblond.

Profesor medzinárodných vzťahov Alan Cafruny je o niečo optimistickejší. Podľa neho súčasné obchodné napätie hlavne medzi Washingtonom a Pekingom môže mať aj pozitívne dosahy. "Nárast populizmu, najmä jeho pravicových variantov, sa dá jasne spojiť so spomaľovaním hospodárskeho rastu a zvyšujúcou sa nerovnosťou, ktorá súvisí s globálnou finančnou krízou a jej dosahmi. Svetový obchod v posledných rokoch tiež pribrzdil. Je to asi aj výsledok populizmu. Obchodné vojny amerického prezidenta Donalda Trumpa nanovo určujú obchodné vzťahy, ale ešte neviedli k všeobecnému protekcionizmu. Pomalší hospodársky rast by mohol prinútiť americkú vládu, a do istej miery aj čínsku, k zmierneniu konfliktov v rámci globálneho obchodného systému,“ uviedol pre Pravdu Cafruny.

Pred globálnou ekonomikou stojí momentálne viacero veľkých výziev, ktoré môžu mať výrazné politické dosahy. "Vo svete, ktorý je mimoriadne prepojený, sa vplyvy krízy nezastavia na hraniciach krajín. Politici v jednotlivých štátoch sa budú snažiť zabrániť externým vplyvom na hospodárstva ich krajín. Ale kríza dokáže byť rýchla,“ pripomenul pre Pravdu Paulo Vila Maior, expert na politiku a ekonomiku z Univerzity Fernanda Pessoa v Porte.

Do istej miery akoby sa vytvárali dokonalé podmienky na takmer dokonalú krízu. Hospodárske problémy minulých rokov prispeli k udalostiam ako úspech referenda v Británii o vystúpení z EÚ a zvolenie republikánskeho populistického miliardára Trumpa za amerického prezidenta. Ekonomickú neistotu ešte zvýraznila utečenecká kríza. Migranti sa zo skutočných, ale neraz aj z vymyslených, príčin, stali ľahkým terčom pre politikov z najrôznejších táborov. K tomu prispel rozhádaný internetový svet, kde sa lži bleskurýchle šíria.

Ďalším problematickým faktorom je návrat starého konceptu súperenia globálnych aj regionálnych veľmocí. USA s Trumpom a jeho politikou Amerika na prvom mieste o tom otvorene hovoria. Zlé odhady v napätej medzinárodnej situácii môžu mať fatálne následky. Najmä keby sa krajiny ako Rusko, Čína, Irán či Saudská Arábia, a v tomto zozname sa dá pokračovať, rozhodli svoje vnútropolitické a ekonomické problémy „vyviezť“ v podobe vonkajšieho konfliktu.

K tomu všetkému je potrebné prirátať celkové zmeny, ktorým čelí svetové hospodárstvo. Ďalšia priemyselná revolúcia v podobe robotizácie a využívania umelej inteligencie bude vytvárať výrazný tlak na pracovné miesta v mnohých odvetviach. Zároveň, keď chce svet účinne bojovať s klimatickými zmenami, je potrebné investovať do nových, zelenších technológií. Hoci je to nevyhnutné, opäť to povedie aj k zmenám na trhu zamestnanosti.

Nepripravení politici

Bude veľmi dôležité, aby politici dokázali tieto potrebné reformy vysvetliť voličom. V opačnom prípade hrozia aj sociálne konflikty.

Vila Maior však pochybuje, že súčasní lídri si uvedomujú, čo sa deje. "Títo vodcovia veľkých krajín majú vo svojej podstate protekcionistické predsudky a sú uzavretí do seba. Problematická excentrickosť niektorých svetových lídrov naznačuje, že v realite môžeme byť svedkami najhorších nočných môr, ak nás zasiahne ekonomický pád. Kríza by prispela k zvýrazneniu dôsledkov konania nepripravených politikov, ktorí veria, že národné záujmy musia byť nadradené všetkému. A dúfajú, že keď sa týmto princípom budú riadiť, dosiahnu svoje politické ciele. Vo viacerých veľkých krajinách teraz máme politikov, ktorých profil je vzdialený od toho, ako si predstavujeme svetových štátnikov. Je pravdepodobné, že ďalšia recesia nebude taká zlá, ako bola tá predtým, ale politické následky môžu byť horšie,“ uviedol Vila Maior.

Ekonomické a politické problémy

a hospodárska recesia

Má spomalenie svetového hospodárstva vplyv na politiku?

"Krátkodobý ekonomický výhľad závisí od viacerých faktorov. Čím viac z nich bude smerovať k negatívnemu výsledku, tým výraznejšie sa zvýši pravdepodobnosť globálnej recesie,“ povedal pre Pravdu Remy Davison, expert na politiku a ekonomiku z Monashovej univerzity v Melbourne. A svetová ekonomika je vždy prepojená s medzinárodnou politikou. "Predchádzajúce hospodárske krízy mali neblahé dosahy na záležitosti mimo ekonomickej dimenzie. Historici ekonómie sa zhodujú, že je súvislosť medzi hospodárskymi krízami a protekcionistickými opatreniami, ako aj medzi krízami a politickými nepokojmi,“ pripomenul pre Pravdu Paulo Vila Maior, expert na politiku a ekonomiku z Univerzity Fernanda Pessoa v Porte. Podstatné je aj to, ako ľudia vnímajú svoju ekonomickú situáciu. Napriek tomu, že napríklad v USA je momentálne nezamestnanosť len na úrovni 3,5 percenta, podľa prieskumu televízie CNBC si dve tretiny Američanov myslia, že prichádza ekonomická recesia.

Prehĺbi sa colná vojna?

Podľa Davisona je prvým globálnym ekonomickým problémom, akým spôsobom sa bude vyvíjať colný konflikt Ameriky pod vedením Donalda Trumpa a Číny a USA a ďalších partnerov. Washington zatiaľ sleduje taktiku, že naznačuje ochotu dohodnúť sa, ale zároveň prichádza s ďalšími clami, na ktoré Peking reaguje. Podľa agentúry Reuters sa očakáva, že Trump v najbližšom období nezavedie do praxe nové clá, ktorými sa vyhrážal. Nepredpokladá sa ani to, že by šéf Bieleho domu v krátkom čase uvalil clá na európske autá, čo rád spomína.

Spomalia Čína a USA?

Davison pripomína, že druhým zdrojom ekonomických problémov je možné vzájomné spomalenie americkej a čínskej ekonomiky. Medzinárodný menový fond na rok 2020 predpovedá USA hospodársky rast 2,1 percenta. Pre Čínu je to 5,8 percenta.

Ako sa skončí brexit?

Tretím problémom je podľa Davisona brexit. Pravdepodobnosť vystúpenia Británie z Európskej únie bez dohody je momentálne malá. Premiérovi Borisovi Johnsonovi (na snímke) sa podarilo vyrokovať brexitovú zmluvu. Voľby v Británii 12. decembra budú v podstate referendom o nej. V prípade, že Johnsonovi konzervatívci hlasovanie vyhrajú a budú mať solídnu väčšinu v parlamente, dá sa predpokladať, že Británia vystúpi z EÚ 31. januára 2020 alebo aj skôr. Ak však bude výsledok iný, možno sa o dohode bude opäť rokovať. Možnosťou by bolo aj nové referendum. Aj vystúpenie s dohodou však bude znamenať, že sa začnú náročné vyjednávania medzi Britániou a EÚ o podobe budúcich vzťahov.

Hrozí konflikt?

Davison ako štvrtý problém vníma nebezpečenstvo konfliktu v Perzskom zálive. Irán postupne porušuje ustanovenia dohody o jeho jadrovom programe, keďže z nej vystúpili Spojené štáty. Napätie medzi Teheránom a Rijádom sa stupňuje v pravidelných intervaloch. Hoci si ani jedna krajina pravdepodobne neželá otvorený konflikt, k vojne môže dôjsť aj náhodne.

Čo urobia centrálne banky?

Davison ako piaty problém vidí, že centrálne banky by v prípade ďalšej recesie už mali obmedzené nástroje na fiškálnu reguláciu. Je preto otázne, či by krajiny mali peniaze na potrebné ekonomické stimuly, keby udrela kríza.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#súperenie veľmocí #konflikty #globálna politika #ekonomika #ekonomická kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku