Foto: SITA/AP, Juan Karita
„Spojené štáty oceňujú bolívijskú senátorku Jeanine Áñezovú za postúpenie do funkcie dočasnej prezidentky štátu, aby ho viedla touto demokratickou premenou v súlade s ústavou Bolívie,“ konštatoval minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo vo vyhlásení.
Päťdesiatdvaročná bývalá podpredsedníčka Senátu vymenovala v stredu 11 vládnych ministrov a nové vedenie armády. Na tlačovej konferencii v prezidentskom paláci zopakovala svoj prísľub usporiadať voľby v najkratšom možnom čase.
Odmietla Moralesovo tvrdenie, že jej prevzatie prezidentského úradu predstavuje puč. „V Bolívii nie je puč. Ide o ústavné nahradenie,“ uviedla a dodala, že jediný štátny prevrat v Bolívii má na konte práve Morales. Narážala na referendum z roku 2016, ktoré bránilo exprezidentovi znovu uchádzať sa o tento post, ale Morales toto rozhodnutie pomocou ústavného súdu zvrátil.
Morales, ktorý v utorok pricestoval do mexického azylu, v stredu uviedol, že je pripravený vrátiť sa čo najskôr do vlasti, ak ho o to požiada ľud. V La Paze demonštrovali jeho stúpenci, ktorí žiadali jeho opätovné zvolenie do úradu prezidenta.
Socialistický líder bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov. Násilné protesty, ktoré po voľbách nasledovali, si doteraz vyžiadali 10 mŕtvych a viac ako 400 zranených. Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil.