Júnový zvrat, po ktorom predseda demokratov Vlad Plahotniuc, najbohatší oligarcha krajiny, ušiel do exilu, dostal prezývku „revolúcia veľvyslancov“. Práve emisári EÚ, Ruska a USA totiž zohrali kľúčovú úlohu pri vytvorení dovtedy ťažko predstaviteľnej koalície promoskovských a proeurópskych síl.
Moskve na Plahotniucovi prekážali jeho radikálne protiruské postoje. Brusel zase nedokázal viac tolerovať, že oligarcha pod pláštikom eurohujerstva skrýva svoje korupčné schémy. Európska únia už predtým bola nútená svojej pridruženej krajine, ktorú Transparency International vo vlaňajšom rebríčku vnímania korupcie zaradila zo 170 hodnotených štátov až na 117 priečku, pozastaviť finančnú pomoc.
V 3,5-miliónovej krajine vklinenej medzi Ukrajinu a Rumunsko, ktorá od „lúpeže storočia“ z roku 2014, keď z jej bánk záhadne zmizla miliarda dolárov, sa rútila z krízy do krízy, v lete mnohí začali dúfať, že svitá na lepšie časy. Účelový tandem prezidenta Dodona a premiérky Sanduovej ale dlho nevydržal. V utorok sa nečakane rozpadol, keď sa hlave štátu znepáčila snaha predsedníčky vlády prevziať pod svoju kontrolu voľbu generálneho prokurátora, čo bola súčasť jej programu očisty Plahotniucom dlhé roky ovládanej justície.
Socialisti navrhli v parlamente hlasovanie o nedôvere Sanduovej kabinetu a s pomocou demokratov, ktorí majú stále druhý najpočetnejší poslanecký klub, sa im ju podarilo vysloviť. Rovnaká nová parlamentná väčšina dnes schválila program a zloženie vlády vedenej niekdajším ministrom financií a poradcom prezidenta Ionom Chicuom. Hoci podľa Dodona ide o nestranícku vládu technokratov, v skutočnosti viac ako polovicu kresiel vrátane všetkých kľúčových obsadia v Chicuovom kabinete doterajší poradcovia hlavy štátu.
„Nová moldavská vláda bude plne pod kontrolou prezidenta lojálneho Moskve,“ komentoval vývoj v Kišiňove ruský denník Kommersant, ktorý Dodona charakterizoval ako „jedného najvýraznejšie proruských politikov v postovietskom priestore“.
Moldavsko je parlamentnou republikou s obmedzenými právomocami hlavy štátu. Dodon od svojho zvolenia v roku 2016 tak nemal veľa možností zasahovať do zahraničnej politiky, ekonomiky, obrany a bezpečnosti. Jeho uprednostňovanie väzieb na Moskvu pred Bruselom v praxi nemalo vážnejší dosah. Teraz však s poslušnou vládou bude môcť podnikať kroky, ktoré krajinu namiesto integrácie s Európskou úniou nasmerujú k účasti na ruskom projekte Euroázijskej ekonomickej únie.
Moc promoskovského prezidenta však bude mať svoje limity. V prvom rade časové, keďže na budúci rok mu vyprší mandát a snahu o znovuzvolenie mu podľa pozorovateľov môže prekaziť čoraz populárnejšia Sanduová, ktorú pred troma rokmi len tesne porazil. Ďalšou komplikáciou pre socialistov bude, že pri schvaľovaní zákonov zostanú odkázaní na pomoc demokratov.
Bývalá premiérka, ktorá má povesť nezmieriteľnej bojovníčky proti korupcii, novej vláde nič nedaruje. Naznačila to pred včerajším hlasovaním parlamentu o Chicuovom kabinete. „Niektorí chlapci, nenásytní, v túžbe po moci a majetku, nielenže porušili svoje sľuby bojovať proti korupcii, ale navyše klamú ľuďom do očí. Sľúbili vládu technokratov, ale tá je plná Dodonových poradcov. Sľúbili, že neuzavrú spojenectvo s demokratmi, ale stmelili ich spoločné záujmy, korupčné schémy a spoločný strach z väzenia,“ citoval Sanduovú Kommersant.