Zrodí sa v Paríži nádej pre Donbas? Úspech by mohol zmäkčiť sankcie

Bude to stretnutie štyroch lídrov, ktoré by mohlo priniesť konečne výrazný posun k lepšiemu. V Paríži by sa mal 9. decembra konať takzvaný normandský summit venovaný pokojnému riešeniu konfliktu v Donbase. K rokovaciemu stolu si sadnú Volodymyr Zelenskyj, Vladimir Putin, Emmanuel Macron a Angela Merkelová, čiže štvorica šéfov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka.

, 22.11.2019 08:00
Donbas / Ukrajine / siroty / Foto: ,
Siroty a matky, ktoré stratili synov počas bojov v Donbase, držia portréty padlých ukrajinských vojakov
75

Po prehre Petra Porošenka v prezidentských voľbách a výhre Zelenského sa vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou začali aspoň trochu zlepšovať. Obe strany si nedávno vymenili väzňov a Rusi vrátili Ukrajincom tri vojenské lode, ktoré im pred rokom zhabali pri incidente v Kerčskom prielive.

Sympatický a úprimný

Kým Porošenka mal Putin zjavne v zuboch, o Zelenskom to už neplatí. Naopak. „Nikdy som ho nevidel, ale poznáme sa – rozprávali sme sa telefonicky. Zdá sa mi, že je to sympatický a úprimný človek,“ povedal šéf Kremľa podľa agentúry Interfax o ukrajinskom lídrovi. Dodal o ňom, že sa skutočne snaží regulovať situáciu v Donbase, ale s tým, že nateraz nie je jasné, či sa mu to podarí.

Zelenskyj dáva najavo, že rokovania v Paríži považuje za mimoriadne dôležité: „Musíme vyriešiť konflikt mierovou cestou. Veľmi dôkladne sa pripravujeme na summit,“ citovala ho agentúra ČTK. Ukrajine ide o obnovenie územnej celistvosti na východe svojho územia, Rusku záleží na tom, aby sa zmäkčili alebo najlepšie úplne zrušili sankcie, ktoré proti nemu zaviedla Európska únia a ďalšie krajiny vrátane Spojených štátov amerických.

Po plánovanom štvorstrannom stretnutí sa o týždeň uskutoční summit EÚ v Bruseli, kde sa uvidí, či zostanú ďalší polrok v platnosti protiruské sankcie. Prípadný pokrok v Paríži by mohol ovplyvniť postoj únie k Moskve v tejto oblasti.

Sme pripravení na zrušenie sankcií

Viaceré členské štáty EÚ už spochybňujú zmysel protiruských sankcií, ale zatiaľ sa nikto z nich na summitoch nepostavil proti ich pokračovaniu. Dokonca z Kyjeva už prichádzajú signály, že určite nebudú platiť donekonečna.

V tomto smere prekvapilo vyhlásenie ukrajinského vicepremiéra pre európsku a euroatlantickú integráciu Dmitrija Kulebu. „Sme pripravení na to, že sankcie proti Ruskej federácii nebudú predĺžené. Úloha diplomacie spočíva v tom, že nemožno dovoliť, aby sa to stalo bez dosiahnutia nevyhnutných výsledkov vyplývajúcich z minských dohôd,“ povedal pre agentúru RBK-Ukrajina. Očakáva, že v takom prípade by jeho krajina získala nejaké kompenzácie, ale o podrobnostiach sa nezmienil. (Minské dohody boli podpísané v roku 2015, majú slúžiť ako nástroj mierového riešenia konfliktu v Donbase.)

Protiruské sankcie fungujú v štyroch oblastiach – trhové, finančné, proti fyzickým aj právnickým osobám a diplomatické. Ukrajinský analytik Vasilij Filipčuk sa nazdáva, že keď sa EÚ rozhodne zmäkčovať ich, pôjde asi najprv o diplomatické. „Ukončiť by sa to malo odstránením finančných sankcií,“ napísal pre server Novosti.

Zmenu už pripúšťa aj niekdajší litovský premiér Andrius Kubilius, ktorý je v súčasnosti členom Európskeho parlamentu. „Bude to závisieť od toho, ako sa vyvinie normandský proces. Možno Putin vysloví súhlas s nejakou formuláciou mieru. Môže sa to stať predpokladom toho, aby na Západe mohli začať uvažovať o tom, že je potrebné zmäkčiť sankcie. Treba sa na to pripraviť,“ uviedol pre agentúru Interfax-Ukrajina.

Niektorí kritici sankcií odmietajú ich zmysluplnosť od samého začiatku. Patrí k nim napríklad bývalý francúzsky premiér François Fillon. Nedávno povedal, že EÚ ich uvalením urobila chybu, čo podľa neho dokonca viedlo k novej studenej vojne. Dôsledkom je podľa expremiéra to, že únia sa odcudzuje Moskve, ktorá sa preto viac zbližuje s Čínou, čo nie je v európskom záujme.

Silný hlas Nemecka

Berlín sa zaraďuje medzi hlavných hráčov, ktorí môžu v EÚ ovplyvniť názor na sankcie. Merkelová zostane neústupčivá dovtedy, kým neuvidí hmatateľnú zmenu v Donbase, ale viacerí nemeckí politici hovoria opačne. „Sankcie najprv kritizovali postkomunistickí pravicovo-populistickí priatelia Kremľa a tiež lobisti nemeckých firiem pôsobiacich na ruskom trhu.

Teraz sa k nim pridávajú aj niektorí predstavitelia vládnucich konzervatívcov. Napríklad saský krajinský premiér Michael Kretschmer a predák kresťanských demokratov v Durínsku Mike Mohring,“ upozornila stanica Deutsche Welle (DW). „Nemecká liberálna poslankyňa Sandra Weeserová si myslí, že sankcie by sa dali rušiť postupne – v závislosti od plnenia minských dohôd,“ konkretizovala DW.

Protiruské sankcie prinášajú Nemecku každý mesiac stratu až 700 miliónov eur. Znamená to, že táto krajina škoduje najviac zo všetkých členských štátov únie. Objem obchodnej výmeny medzi Nemeckom a Ruskom je stále síce obrovský, ale nemeckí podnikatelia zdvíhajú varovne prst. Obchod medzi Ruskom a Čínou je už dvojnásobne väčší, ako majú Rusi s Nemcami. Pritom pred uvalením sankcií Nemecko obchodovalo s Ruskom viac, než akú mala Moskva vzájomnú ekonomickú bilanciu s Pekingom.

Takzvaný normandský summit

  • Uskutočniť by sa mal 9. decembra v Paríži. Zaoberať sa má politickým riešením konfliktu na východe Ukrajiny.
  • Ako normandský formát sú označované mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom, Francúzskom a Nemeckom, ktorých cieľom je definitívne ukončiť bojové operácie v Donbase. Pomenovanie súvisí s tým, že lídri týchto štátov prvý raz rokovali o konflikte v júni 2014 počas osláv vylodenia Spojencov v Normandii v roku 1944.
  • Konflikt si už vyžiadal viac ako 13-tisíc mŕtvych a približne milión ľudí prinútil opustiť svoje domovy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
75 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #Paríž #normandská skupina #Donbas