Šéf Twitteru Jack Dorsey oznámil zákaz politických reklám na konci októbra, čím ďalej rozvíril prebiehajúcu debatu na túto tému v súvislosti s Facebookom. Jeho krok bol vykladaný aj ako odpoveď šéfovi väčšej z dvoch sociálnych sietí Markovi Zuckerbergovi, ktorého platforma zatiaľ politickú inzerciu obmedzovať nemieni a svoj prístup zdôvodňuje vierou v slobodu slova.
„Tu nejde o slobodný prejav. Ide o platenie za publikum. A platenie za zvyšovanie dosahu politických vyjadrení má dôležité následky, ktoré možno dnešná infraštruktúra nie je pripravená zvládnuť. Stojí za to urobiť krok späť, aby sme to vyhodnotili,“ napísal Dorsey. Dosah politických oznámení by podľa neho mal byť zaslúžený, nie zaplatený.
Toto oznámenie vyvolalo rad pozitívnych reakcií, ale aj otázky týkajúce sa toho, čo presne bude Twitter ako politickú reklamu chápať. Podľa The New York Times (NYT) sa o tom spoločnosť radila aj s Americkou úniou občianskych práv (ACLU) a s poradenskou skupinou Public Affairs Council, ktorá radí firmám ohľadom lobingu a digitálnych kampaní.
Detaily zákazu Twitter oznámil pred týždňom. Politickú reklamu definoval ako obsah, ktorý spomína „kandidáta, politickú stranu, voleného či menovaného vládneho činiteľa, voľby, referendum, návrh schvaľovaný občanmi, zákony, regulácie, smernice alebo súdne rozhodnutie“. Okrem politikov a politických strán nemôžu reklamy nakupovať ani vládne orgány alebo skupiny označované skratkou PAC (Political Action Committee), ktoré v Spojených štátoch zhromažďujú peniaze na politické kampane.
Vágne nové pravidlá
Firmy a ďalšie organizácie stále môžu zadávať oznámenia týkajúce sa celospoločenských tém akými sú klimatické zmeny či kontrola predaja zbraní, budú tu ale isté obmedzenia. Inzerenti budú musieť absolvovať preverovanie a v tomto kontexte už nebudú môcť svoj obsah zacieliť na obyvateľa konkrétneho mesta alebo vyberať publikum na základe politických faktorov.
„Problém je v tom, že zatiaľ čo reklamy kandidátov v rámci kampane sú zjavne politické, iné oznámenia týkajúce sa citlivých tém, ako sú potraty, voľba školy a klimatické zmeny, môžu a nemusia byť za touto hranicou,“ poznamenal NYT.
„Twitter podľa všetkého nastolil viac otázok než odpovedí,“ napísala na publicistickom serveri Vox Lizz Winsteadová z neziskovej organizácie Abortion Access Front, ktorá presadzuje právo žien na potraty. Nové pravidlá sú podľa nej vágne a skomplikujú pôsobenie jej skupiny.
Podľa televízie CNN je krok Twitteru možno myslený dobre, pravdepodobne ale vyvolá zmätok v radoch aktivistických organizácií, pretože ani ich reklamy po novom nesmú „presadzovať politické, súdne, legislatívne alebo regulačné ciele“.
„Spôsob, akým bude Twitter posudzovať jemnú hranicu medzi zadávaním reklám o politickej téme a presadzovaním nejakého vyústenia danej otázky bude pravdepodobne ostro sledovaný. A ak by sme vychádzali z udalostí poslednej doby, bude na oboch stranách vyvolávať hnev a obvinenia zo zaujatosti,“ uvádza CNN.