Podľa americkej armády sa v rámci vzájomného bezpečnostného paktu medzi oboma krajinami nachádza v Japonsku približne 54 000 amerických zamestnancov, píše agentúra AFP. V rámci schôdzky ministrov zahraničných vecí krajín G20 Lavrov povedal, že tieto jednotky vytvárajú „problém na ceste k zlepšeniu kvality rusko-japonských vzťahov“.
Ďalej uviedol, že obavy Ruska „týkajúce sa vlastnej bezpečnosti, ktoré pramenia z prítomnosti a neustáleho posilňovania americko-japonského politického a vojenského spojenectva“ boli odovzdané japonskej strane, ktorá prisľúbila, že ich bude riešiť.
Podľa Lavrova Moskva očakáva odpoveď a je pripravená v diskusiách pokračovať. Na uzavretie mierovej zmluvy medzi Ruskom a Japonskom vyzval v septembri ruského prezidenta Vladimira Putina japonský premiér Šinzó Abe. Vo Vladivostoku tiež na Putina apeloval, aby sa obaja v tomto procese osobne angažovali a aby rokovací proces stále napredoval.
Putin potvrdil svoje želanie vyriešiť problém mierovej zmluvy s Japonskom a uviedol, že základom pre rokovania bude sovietsko-japonská deklarácia z roku 1956. Poznamenal však pri tom, že „existuje veľa otázok“ týkajúcich sa vojenských záväzkov Japonska voči Spojeným štátom a „treba ich zohľadniť“.
Putin a Abe sa ešte v novembri roku 2018 dohodli na tom, že zintenzívnia mierové rokovania, ktoré by mali byť založené na spoločnej sovietsko-japonskej deklarácii z roku 1956.
Podpísaním danej deklarácie boli nielen obnovené diplomatické vzťahy medzi Japonskom a ZSSR, ale Moskva sa v nej taktiež zaviazala navrátiť Japonsku po uzavretí mieru dva sporné Habomajské ostrovy a ostrov Šikotan. Rokovania však vtedy stroskotali po tom, že Japonsko trvalo na navrátení dodatočných dvoch ostrovov Iturup a Kunašir.
Sovietsky zväz zabral najjužnejšie ostrovy Kurilského súostrovia, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá, v posledných dňoch druhej svetovej vojny. Tento spor o ostrovy bráni obom stranám uzavrieť povojnovú mierovú zmluvu oficiálne ukončujúcu vojnový stav.