Ukrajina si pýta doláre, musí sa však rozhýbať

, 24.11.2019 17:30
Ukrajina / demonštranti /
Jeden z poslancov, čo hlasovali za zrušenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy, čelí nadávkam demonštrantov pred sídlom ukrajinského parlamentu. Autor: ,

Voľný predaj poľnohospodárskej pôdy, vymáhanie peňazí od tunelárov bánk, dôraznejší boj proti korupcii. Ukrajina potrebuje splniť niekoľko podmienok, aby získala prístup k ďalšiemu balíku pôžičiek od zahraničných veriteľov.

Kyjev sa usiluje o nový úver v objeme päť až šesť miliárd amerických dolárov (USD), ktorý by chcel postupne čerpať do roku 2023. Medzinárodný menový fond (MMF), s ktorým rokuje, počas víkendu naznačil mierny optimizmus; je však nutné odstrániť prekážky, aby sa dospelo k dohode. Delegácia vyjednávala v Kyjeve druhýkrát. Prvý raz zástupcovia fondu odcestovali v septembri bez výsledku.

Moratórium na predaj

Existujúca legislatíva je pritiahnutá za vlasy, pričom v Európe nemá obdobu: Ukrajinci môžu vlastniť pôdu, ale nemôžu ju speňažiť. Moratórium na jej predaj platí už takmer dve desaťročia. Keby už dávnejšie došlo k zmene, nepochybne by sa žilo lepšie. „Zrušenie moratória a vytvorenie slobodného trhu by ročne zvýšilo ukrajinskú produkciu o 15 miliárd USD a hrubý domáci produkt by vzrástol o 1,5 percenta," uviedla Svetová banka. Na Ukrajine sa nachádza až 40 miliónov hektárov úrodnej pôdy, ktorá pokrýva 70 percent rozlohy štátu.

V polovici tohto mesiaca v parlamente prešiel v prvom čítaní návrh zákona, ktorý má umožniť predávať pôdu od jesene budúceho roku. „Tento deň vojde do dejín Ukrajiny. Konečne sa pohneme od feudalizmu ku skutočným trhovým vzťahom," pochvaľoval si na Facebooku premiér Oleksij Hončaruk. Definitíva však ešte zatiaľ nie je istá – poslancov čaká hlasovanie o finálnej podobe návrhu. V prvom čítaní reformu podporilo 240 poslancov zo 450-členného parlamentu.

V celej veci je pritom háčik. Obchodovať s pôdou by mali smieť iba Ukrajinci. Cudzinci (ak vôbec) by mali získať toto právo až o niekoľko rokov. Prezident Volodymyr Zelenskyj totiž presadzuje, aby sa o tejto otázke rozhodlo v referende, pričom zahraniční podnikatelia by nadobudli prístup k pôde až od roku 2024.

„Zelenskyj sa pokúša o dvojnásobné alibi. Rozhodnutie o zmene, ktorá má veľa odporcov, chce preniesť na všeľudové hlasovanie s tým, že keby ju voliči schválili, začne fungovať až po ďalších prezidentských voľbách, v ktorých sa bude istotne snažiť o svoje znovuzvolenie," povedal pre Pravdu nemenovaný diplomat z Európskej komisie.

Pointa spočíva v tom, že Zelenskyj je pripravený pripustiť prípadnú zmenu až v druhej polovici roku 2024, čo by bolo až po voľbách hlavy štátu na jar 2024. Proti reforme vystupujú zvlášť malí roľníci, ktorí sa obávajú, že by nedokázali konkurovať farmárskym podnikom vlastniacim veľa pôdy. Otázne je pritom, či by neutrpeli aj tak už skôr, pretože hrozí, že od jesene 2020 začnú vo veľkom skupovať pôdu domáci oligarchovia. Návrh zákona síce počíta s určitými obmedzeniami, ale ukrajinskí boháči si určite nájdu spôsob, ako ich obísť.

Všadeprítomná korupcia

Premiér Hončaruk tvrdí, že po zmene vlády sa už nikto nestretne s korupciou na najvyššej úrovni. MMF to však tak ružovo nevidí. „Natrafili sme na všadeprítomnú korupciu, veľkej časti hospodárstva dominujú nevýkonné podniky vlastnené štátom alebo patriace oligarchom," uviedol v septembri Ron van Rooden, vedúci misie MMF, ktorá v Kyjeve rokovala o novom úverovom balíku.

Servítku pred ústa si nedal americký politológ Jason Smart, ktorý spolupracuje s ukrajinskými mimovládnymi organizáciami. „Je to nenormálne. Aktuálna štatistika ukazuje, že Ukrajina sa nachádza na úrovni afrických štátov," povedal pre server Delovaja stolica. „Kríza po rozpade Sovietskeho zväzu sa pominula a Američania, ešte viac Európania, nevidia kroky vpred. Chcete členstvo v NATO a v EÚ? Dobre, ukážte, čo robíte pre to, aby ste sa dostali do týchto klubov," podčiarkol Smart.

Z údajov medzinárodnej organizácie Transparency International vyplýva, že vo vnímaní korupcie je Ukrajina na 120. mieste spomedzi 180 skúmaných štátov sveta. O túto smutnú priečku sa delí s tromi africkými krajinami – Libériou, Mali a Malawi. Viac hmatateľných výsledkov boja proti korupcii je jednou z podmienok spolupráce zahraničných veriteľov s Kyjevom.

Oligarcha a Zelenskyj

Možno až sizyfovská námaha čaká Zelenského s vládou a s centrálnou bankou v prípade žiadosti MMF, aby štát vymohol späť obrovské peniaze z bánk, ktoré vytunelovali oligarchovia. Skrachované rokovania fondu a Kyjeva pred dvomi mesiacmi zapríčinili obavy, že nenastane zásadný posun.

„Fond odložil pôžičku, pretože sa obáva, že prezident nechce získať späť miliardy dolárov údajne ukradnuté z bánk. Vrátane jednej, ktorú kedysi kontroloval jeho blízky podporovateľ," napísal denník Wall Street Journal.

Ide o kontroverzného oligarchu Ihora Kolomojského. (Jeho televízna stanica vysielala mimoriadne úspešný komediálny seriál Sluha národa, v ktorom Zelenskyj pred prezidentskými voľbami stvárnil hlavnú úlohu.) Kolomojskyj mal 45-percentný vlastnícky podiel v Privatbanke, z ktorej zmizlo veľa peňazí. Bežní vkladatelia zostali bez úspor. Ukrajina znárodnila túto banku, Kolomojskyj sa súdi so štátom, pričom konečný verdikt najvyššieho súdu sa očakáva v druhej polovici decembra.

Ukrajinskí oligarchovia vytiahli z bánk za posledných desať rokov dovedna až 15 miliárd USD. Peniaze požičiavali vlastným alebo nastrčeným firmám s tým, že tie potom nič nesplácali.

Ukrajina a Medzinárodný menový fond

  • Ukrajina patrí medzi najväčších príjemcov pôžičiek od fondu. Na jar 2010 bola v poradí tretia za Rumunskom a Maďarskom. Prvý úver v objeme 2,2 miliardy amerických dolárov (USD) získala v septembri 1998.
  • Veľký program finančnej pomoci sa dohodol v októbri 2008, bolo to 16,4 miliardy USD. Kyjevu sa podarilo vyčerpať zhruba dve tretiny sumy. Zvyšné miliardy fond zmrazil, lebo Ukrajina v protiklade s odporúčaniami fondu zvýšila minimálnu mzdu a dôchodky. O dva roky sa dohodla s fondom na novom finančnom balíku, ale mala problémy splniť viacero podmienok.
  • Posledná dohodnutá pôžička je z roku 2015. Išlo až o 17,5 miliardy USD. Ukrajina postupne získala 5 miliárd, 1,7 miliardy a jednu miliardu. Chýbajúce reformy viedli k tomu, že fond už Kyjevu viac peňazí nepožičal.
  • V máji tohto roku sa začali nové rokovania medzi Ukrajinou a fondom. Misia zahraničných expertov v septembri odišla z Kyjeva bez dohody. Tento víkend odcestovala z Ukrajiny ďalšia delegácia fondu s tým, že nastal určitý pokrok, ale veľké prekážky ešte treba odstrániť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ukrajina #korupcia #dolár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku